Top

Články a Médiá

Zdaňovanie bitcoinov a iných kryptomien

kryptomeny účtovníctvo

Ako sa zdaňujú Bitcoiny a kryptomeny na Slovensku (virtuálne meny)? Pozrite si kompletný článok o Bitcoinoch a daniach. 

Ak by vám článok nestačil a chceli ste sa dozvedieť viac ako na zdaňovanie kryptomien, pozrite si školenie Petra Vargu

Zdaňovanie bitcoinov a iných kryptomien [ŠKOLENIE]

Školenie predstavuje komplexný právno-daňovo-praktický základný náhľad do možností daňovej optimalizácie zdaňovania príjmov z kryptomien. Školenie sa venuje nielen jednotlivým možnostiam v rámci slovenského daňového práva. Cieľom školenia je tiež priblížiť relevantné právne, daňové a praktické súvislosti spojené s využitím zahraničných tzv. „crypto-friendly“ jurisdikcií. Pri cezhraničných riešeniach totiž pripadajú do úvahy nielen rôzne “crypto friendly” jurisdikcie, ale aj spôsoby ako predmetné kryptoaktíva fakticky ako aj daňovo, právne a účtovne presunúť do takejto spoločnosti. 

Zdaňovanie Bitcoinov a iných kryptomien v právnych, daňových a praktických súvislostiach

V tomto kontexte je dôležité pamätať na to, že aj z právno-technického hľadiska je nutné rozlišovať medzi pojmami virtuálna mena a kryptoaktívum. Kým virtuálna mena štandardne zahŕňa iba také kryptoaktíva, ktoré slúžia ako ekvivalent k peňažným prostriedkom, kryptoaktívum je pojmom širším a pokrýva napríklad aj rôzne iné typy tokenov a mincí slúžiace (aj) na iné účely ako vykonávanie platobných operácií. Toto rozdelenie má relatívne významnú právnu relevanciu (napríklad v súvislosti s reguláciou legalizácie príjmov z trestnej činnosti, platobné služby, investičné služby, atď.) a v niektorých prípadoch presahujúcu aj do daňovej roviny (najmä oblasť DPH). 

Zdaňovanie kryptomien hlavne na úrovni právnických osôb je tak potrebné vnímať v celej právno-daňovo-regulačno-účtovnej komplexnosti. Je potrebné si uvedomiť, že už len samotný spôsob účtovania (napríklad preceňovanie na reálnu hodnotu) má, nielen na Slovensku, významný dopad na daňové implikácie. Okrem toho hlavne pri zložitejších projektoch a platformách, kde daňovníci nadobúdajú kryptoaktíva na základe tzv. airdropu alebo stakingu je nevyhnutné poznať aj právno-regulačný podkladový charakter predmetného kryptoaktíva, aby bolo možné tomu prisúdiť príslušný daňový režim. Bez komplexného prístupu sa tak daňovník môže, hlavne v budúcnosti, vystaviť riziku svojvoľnosti správcu dane.   

Predaj Bitcoinov a iných kryptomien cez offshorovú spoločnosť

V princípe je jednoduché nájsť krajinu, ktorá zdaňuje predaj kryptoaktív pri atraktívnej sadzbe dane. Je však potrebné pamätať na viaceré ďalšie súvislosti. Ide napríklad o možnosti repatriácie zisku naspäť na Slovensko (napríklad dividendy z UAE sa zdaňujú pri sadzbe 35%), aplikáciu CFC pravidiel (viac o CFC pravidlách v školení od Petra Vargu CFC pravidlá 2022), aplikáciu lokálnych DPH pravidiel (neplatí totiž, že každá transakcia s kryptoaktívami je od DPH oslobodená – viac informácií tu), faktické výzvy (zmeny na kryptoburzách, bankový účet, reporting a nahlasovanie), požiadavky na zabezpečenie zahraničnej firmy a náklady, prax správcov dane v súvislosti s aktivitami proti agresívnymi daňovým optimalizáciám, povinnosti účtovne zachytávať každú transakciu s kryptoaktívum alebo element ochrany práva Európskej únie.

Okrem toho je potrebné pamätať aj na daňové implikácie pri presune kryptoaktív do zahraničnej spoločnosti. Niektoré krajiny totiž môžu v účtovníctve preceňovať nadobudnuté kryptoaktíva na reálnu hodnotu s nepriaznivými daňovými implikáciami. Treba si tiež overiť aká je daňová hodnota kryptoaktíva pri jeho predaji, keďže napríklad na Slovensku vo viacerých prípadoch je daňová hodnota kryptoaktíva pri jeho predaji/vklade technicky 0, čo môže uchádzať pozornosti poradcom s instantnejšími riešeniami. 

Navyše, flagrantne nastavená štruktúra môže mať v praxi OČTK trestnoprávne konotácie. V niektorých agresívnejších formách totiž môže dochádzať k napĺňaniu znakov trestného činu skrátenia dane a poistného. Nemenej dôležité je tiež forma a spôsob vloženia kryptomien do zahraničnej spoločnosti, čo býva v praxi niekedy problematické.

Všeobecne viac o využívaní offshore spoločností v roku 2021 sa však môžete dozvedieť na tomto školení Petra Vargu: Oplatí sa vôbec mať dnes offshore firmu? Ak áno, komu a kedy?

Z našej súčasnej praxe evidujeme tiež reálne presuny fyzických osôb do zahraničia s cieľom zmeniť svoju daňovú rezidenciu. Školenie sa tak venuje práve aspektom zmeny daňovej rezidencie zo Slovenska do inej krajiny a jednotlivým podmienkam „obhájiteľnosti“ takejto zmeny. 

Kedy pri daňovej optimalizácií môže dôjsť k naplneniu znakov trestného činu si môžete prečítať v daňovej analýze Petra Vargu ku kauze Andreja Kisku a KTAG alebo v článku sčasti prebratým a doplneným portálom Trend

Bude nejaká zmena pri zdaňovaní Bitcoinov a iných kryptomien na Slovensku? 

Peter Varga je súčasťou pracovnej skupiny Ministerstva financií SR, ktorej cieľom je aj zlepšiť a zefektívniť zdaňovanie kryptomien na Slovensku. Súčasný režim, ktorý v tých najhorších scenároch predstavuje efektívne daňovo-odvodové zdanenie na úrovni cca 35 % (FO nemusí platiť nevyhnutne 25 % + 14 %) na jednej strane núti k presunu kapitálu do zahraničia a na strane druhej vytvára podhubie pre krátenie dane a poistného (t.j. zatajovanie príjmov a podobne). 

Navyše na Slovensku evidujeme akúsi absenciu právnej istoty a praktických návodov zo strany finančnej správy vo vykazovaní relevantných dát pre určenie základu dane. Inými slovami, hlavne pri aktívnych účastníkov obchodov s kryptomenami je celková administratívna agenda spojená s výpočtom základu dane komplikovaná, ba až nemožná. To vytvára priestor pre svojvôľu či už zo strany daňovníkov, ale potenciálne aj zo strany štátu, ktorý v rámci výkonu daňovej kontroly môže uplatniť vlastný prístup k výpočtu základu dane. 

Súčasnou snahou aj Petra Vargu ako člena príslušnej pracovnej skupiny v rámci Ministerstva financií SR je tak potenciálne vytvoriť akýsi rámec pre osobitné nazeranie na príjem pri kryptomenách. Aj keď filozofia okolo definovania príjmu je ustálená (t.j. výmena kryptomeny za kryptomenu je príjmom) a náš zákon o dani z príjmov je postavený na štandardných definičných rámcov pojmu príjem, v rámci tejto iniciatívy je možné vidieť istý priestor pre zadefinovanie určitej výnimky práve pri kryptomenách. Tá by mohla v tom jednoduchšom a menej veľkorysom variante znamenať poskytnutie praktického vyjasnenia zo strany finančnej správy. Toto vyjasnenie by sa malo hlavne týkať témy, či a kedy vzniká príjem pri obchodovaní s kryptomenami a ako to vykazovať. Okrem toho by sa potenciálne dalo legislatívne nastaviť obdobné oslobodenie od dane z príjmov ako poznáme pri príjmoch z predaja obchodovaných cenných papierov. 

V tomto veľkorysejšom variante sa však pracuje s myšlienkou posunutia vzniku príjmu z obchodovania s kryptomenami (napríklad aktívny trading v rámci plaformy kryptoburzy) na obdobnej filozofickej báze ako u fyzických osobách pri zdaňovaní štandardnejších príjmov (napríklad príjem z podnikania), kedy sa zdanenie odkladá do momentu príchodu finančných prostriedkov na účet. Išlo by to teda o výnimku zo všeobecne akceptovaného vnímania vzniku príjmu. 

Príjmy z predaja kryptomien 

Právnická vs fyzická osoba

Na prvý pohľad sa môže zdať, že hlavný rozdiel medzi zdaňovaním (zahŕňa aj odvody) príjmov z kryptomien medzi fyzických a právnickými osobami tkvie v absencii povinnosti platiť zdravotné poistné z príjmov z kryptomien u právnických osôb. Nie je tomu však celkom tak. U právnických osôb do hry totiž vstupuje aj účtovníctvo. Okrem vyššie spomenutých príkladov ďalej napríklad pri obstaraní virtuálnej meny za poskytnuté služby alebo tovar pre účtovné účely musíte takúto virtuálnu menu oceniť reálnou hodnotu. A následne ak vznikne rozdiel medzi reálnou hodnotou a pohľadávkou (suma za poskytnutý tovar alebo službu), ten je podľa finančnej správy nielen súčasťou výnosov/nákladov spoločnosti, ale aj súčasťou základu dane právnickej osoby. 

Na druhej strane pri veľmi podobnom prípade, kedy právnická osoba obstará virtuálnu menu za finančné prostriedky, oceňuje takto získanú virtuálnu menu rovnako pre účely účtovníctva v reálnej hodnote. Avšak ak sa obstarávacia hodnota odlišuje od reálnej hodnoty, základ dane právnickej osoby to neovplyvňuje (aj keď v účtovníctve sa to prejaví ako strata alebo zisk). 

Okrem účtovných aspektov je treba brať do úvahy aj charakter príjmov z predaja kryptomien u fyzických osôb, kde existuje niekoľko možností ich daňovo-odvodového uchopenia. Okrem toho u právnických osôb treba brať do úvahy aj daň z dividend, zvýhodnenú 15 % sadzbu dane, náklady na administratívu ako aj problematiku agresívnej daňovej optimalizácie. Viac o agresívnej daňovej optimalizácii.

Celá téma naberá úplne iný rozmer, ak sa rozšíri aj o zahraničné možnosti. 

Zdaňovanie kryptomien vs. podielových fondov, cenných papierov a komodít 

Zdaňovanie kryptomien je u fyzických osôb odlišné od zdaňovania príjmov z podielových fondov, derivátov, cenných papierov alebo komodít. Každý z týchto príjmov má v princípe iné daňové a sčasti aj odvodové zaťaženie a najmä pri vypĺňaní daňového priznania u aktívne investujúcich fyzických osôb je to administratívne zaujímavá práca. Ako bolo spomenuté vyššie, základný rozdiel medzi zdaňovaním kryptomien a cenných papierov je absencia oslobodenia od dane z príjmov pri kryptomenách ako to poznáme u obchodovaných cenných papierov. V niektorých prípadoch sa preto viac oplatí založiť tzv. tokenovú spoločnosť (na Slovensku alebo v zahraničí), ktorá vypláca dividendy zo zdaneného zisku. 

Peter Varga sa tejto téme viac venoval v školení: Zdaňovanie podielových fondov, cenných papierov a komodít.

Držím kryptomeny, mám si založiť offshore spoločnosť? 

Aj áno aj nie. Opäť, v určitých prípadoch môže využívanie offshore spoločnosti pre tieto účely naplniť znaky trestného činu skrátenia dane a poistného. Na druhej strane, vo viacerých prípadoch je stále aj dnes možné takéto offshore spoločnosti využiť. Treba sa však poradiť s odborníkom, ktorý vám nepovie len o daňových sadzbách v danej krajine, ale aj o právnych súvislostiach (t.j. „obhájiteľnosť“ na Slovensku, vylúčenie trestnoprávnej zodpovednosti a podobne) ako aj praktických aspektoch. Práve praktické aspekty môžu byť pri offshore spoločnostiach v súčasnosti kľúčové v rozhodovaní (napríklad bankový účet, náklady na údržbu, prípadné cestovanie a podobne). Viac o tejto téme v školení: “Oplatí sa vôbec mať dnes offshore firmu? Ak áno, komu a kedy?

Rozdelenie kryptoaktív alebo kam zaraďujeme kryptomeny? 

Vo všeobecnosti je možné kryptoaktíva rozdeliť na tri základné skupiny

  • platobné kryptoaktíva; 
  • úžitkové kryptoaktíva; 
  • finančno-investičné kryptoaktíva. 

Vo viacerých prípadoch sa funkcia konkrétneho kryptoaktíva prekrýva. Napríklad pri emisii tokenov je možné, že predmetný token plní úžitkovú funkciu (napríklad vstup do nejakého ekosystému), ale zároveň má aj funkciu finančno-investičnú. Investor chce predmetný token nadobudnúť, lebo verí, že narastie na cene. 

Zaradenie konkrétneho kryptoaktíva do niektorej zo skupín napomáha hlavne pri DPH režime kryptoaktív (neplatí totiž, že každá transakcia s kryptoaktívami je od DPH oslobodená – viac informácií tu)Rovnako je to dôležité aj z hľadiska dane z príjmov hlavne v jurisdikciách, ktoré rozpoznávajú detailnejšie jednotlivé typy týchto aktív a prisudzujú im rôzne daňové (účtovné) režimy. 

Kryptomeny a naše služby

V spolu s našou advokátskou kanceláriou Highgate Law & Tax riešime aj viaceré komplexné s kryptom súvisiace projekty. Ide napríklad (uvádzame iba verejne známe informácie): 

  • poskytovanie konzultácií k zdaňovaniu príjmov z kryptoaktív a daňová optimalizácia – viac informácií tu;
  • právne a daňové poradenstvo fondom investujúcich do kryptoaktív (najmä Slovensko, Gibraltár, Malta, Česko, BVI);
  • vytváranie SAFT zmluvných konštruktov; 
  • právne, regulačné, daňové a účtovné nastavenie emisných krypto projektov (napríklad: Altfins);
  • právne, regulačné, daňové a účtovné nastavenie decentralizovaných búrz (napríklad: Mangata); 
  • regulačné poradenstvo pre investičné platformy (napríklad: Fumbi);
  • komplexné nastavenie právnej, daňovej, regulačnej a účtovnej architektúry pre nové krypto projekty. 

Tak ako jedny z mála (ak nie jediný) v Slovenskej republike poskytujeme klientom komplexné daňové, právne a účtovné poradenstvo pre spoločnosti, služby a produkty využívajúce technológiu blockchain. Poskytujeme komplexné poradenské činnosti v oblasti regulácie a zdaňovania kryptomien, nastavenia a zakladania fondových štruktúr investujúcich do virtuálnych mien, ako aj v oblasti regulačnej analýzy, návrhov a implementácie štruktúr financovania spoločností s využitím tokenizácie služieb, hmotného a nehmotného majetku (ICO, UTO, STO).

Bitcoin a kryptomeny

Čo sú bitcoiny? 

Bitcoin je prvá a najpoužívanejšia kryptomena alebo digitálna, virtuálna mena. Prvýkrát sa Bitcoin objavil na verejnosti 3. 1. 2009. Za jeho vznikom stojí osoba alebo skupina osôb, ktorá sa označuje pseudonymom Satoshi Nakamoto

Bitcoin umožňuje vykonávať platby kdekoľvek na svete, nie je potrebný žiadny bankový účet alebo registrácia v banke. Globálne platby fungujú na technológii peer-to-peer, ktorá nepodlieha žiadnej inštitúcii, ktorá by Bitcoin a ostatné kryptomeny kontrolovala a ovplyvňovala. Transakcie sú zapisované do decentralizovanej databázy blockchain.

Kľúčové vlastnosti bitcoinov a kryptomien sú odlišné od fungovania klasických peňažných mien:

  • Sú decentralizované – Bitcoiny nie sú riadené a spravované žiadnym ústredným orgánom. To znamená, že žiadna vláda, firma ani banka nie je možná umelo túto virtuálnu menu ovplyvňovať. Nie je možné falšovanie, blokovanie financií ani inflácia.
  • Bitcoiny sú špecializovaný software – aj napriek tomu je počet Bitcoinov obmedzený (podobne ako zásoby zlata a podobne ako zlato sa musí Bitcoin ťažiť).
  • Transakcie sú zadarmo – alebo s veľmi nízkym poplatkom.
  • Transakcie prebiehajú s kýmkoľvek na svete, v akomkoľvek objeme a okamžite.
  • Bitcoiny môžu byť uložené aj v počítači, alebo na USB kľúči, poprípade v špeciálnom hardvérovom zariadení so softvérom na uchovávanie kryptomien – kryptopeňaženka.
  • Bitcoin je možné rozdeliť až na 8 desatinných miest = 0.000 000 01 BTC

Čo sú kryptomeny?

Kryptomeny sú typ elektronickej digitálnej meny čiže elektronické peniaze (aj Bitcoin je kryptomena). Ide o novodobé platidlo, ktoré vzniklo za účelom: 

  • zvýšenia transparentnosti finančného systému;
  • poskytnutia súkromia pri finančných operáciách;
  • zlepšenie bezpečnosti financií (absolútna bezpečnosť bez obavy zo zneužitia účtu);
  • zlepšenie rýchlosti prevodov a obchodovania na celom svete (okamžitý prevod financií);
  • vytvorenia univerzálnej decentralizovanej meny (mena nepodlieha bankám ani štátom);

Vo všeobecnej mustre typov kryptoaktív sa kryptomeny štandardne zaraďujú medzi tzv. virtuálne meny. Tento pojem rozpoznáva aj slovenský právny poriadok vo viacerých predpisoch. Ide napríklad zákon o legalizácií príjmov z trestnej činnosti, účtovné predpisy alebo zákon o dani z príjmov. Aj preto nie je právne ustálené, či je možné pod dnes rozpoznateľný právny pojem “virtuálna mena” subsumovať všetky existujúce kryptoaktíva.  

Najpopulárnejšie kryptomeny

  • Bitcoin (BTC)
  • Ripple (XRP)
  • Ethereum (ETH)
  • Cardano
  • Litecoin (LTC)
  •  IOTA
  • Tron (TRX)
  • DECENT (DCT)

História Bitcoinu

Bitcoin funguje už od 3. 1. 2009 (dátum uvedenia na trh). Napr. 20.11.2015 ste si mohli kúpiť 1 Bitcoin (1 BTC) za 307.02 EUR. Celý systém bol založený na peer-to-peer open source sieti. Tá zaisťuje decentralizovanú sieť užívateľov. Predpokladá sa, že za všetkým je Satoshi Nakamoto. Meno alebo pseudonym. Osoba alebo osoby, ktoré dodnes utajujú svoju identitu. Predpokladá sa, že pôvod majú v Indii. Aj keď identita je skrytá tak faktom zostáva, že Satoshi Nakamoto vlastní majetok viac ako 1 000 000 BTC. 

Viac informácii o optimálnych právnych, daňových a účtovných riešeniach v krypte sa dozviete na webe Crypto Tax & Law. Získajte relevantný, zrozumiteľný a expertmi tvorený obsah pre právnu, daňovú a účtovnícku optimalizáciu krypta priamo do vašej e-mailovej schránky: