Top

Články a Médiá

ZAMESTNÁVANIE NA SRO ALEBO ŽIVNOSŤ A POHĽAD NIELEN Z HĽADISKA DANÍ A ODVODOV

Rozhodnutia slovenských súdov ukladajúce relatívne mierne sankcie dnes umožňujú na Slovensku predstierať formálne podnikateľskú činnosť, pričom v skutočnosti sa jedná o činnosť závislú, pre ktorú slovenský právny poriadok priznáva právnu formu pracovnoprávneho pomeru. Takto fingujúca osoba tým získa vyšší čistý príjem a zamestnávateľ si tak zníži náklady predovšetkým úsporou na odvodových povinnostiach. Obeťami zneužívania tohto nekonzistentného systému sú všetci ostatní.

Na Slovensku neexistujú štatistiky o tom, koľko ľudí takto profituje pre, z ich pohľadu, pozitívnu interpretáciu súdov a neschopnosť regulátorov vyhľadávať a postihovať takéto osoby administratívnymi sankciami. Nedávne zvýšenie daňovej a odvodovej povinnosti pre SZČO (napr.: živnosť) však aspoň čiastočne ukázalo, koľko takýchto ľudí na Slovensku v minulom roku predstieralo, že podnikalo, pričom boli de facto zamestnaní. Pozrime sa preto na to aké výhody a nevýhody prinášajú v roku 2014 tri najvyužívanejšie právne formy pre vykonávanie závislej činnosti; pracovnoprávny pomer, SZČO a obchodná spoločnosť (napr.: Sro) a zamyslíme sa tiež nad nedávnymi opatreniami štátu a konsekvenciami, ktoré tieto opatrenia predstavovali pre nevinné subjekty.

Porovnanie

Daňovo-odvodové porovnanie pre SZČO a Sro som už priniesol v analýze Živnosť alebo SRO? Pohľad z hľadiska daní a odvodov, ktorú je možné s miernymi odchýlkami použiť aj pre rok 2014. Nasledujúca tabuľka zachytáva porovnanie daňového a odvodového zaťaženia zamestnanca, SZČO a spoločníka v Sro pre rok 2014:

Zamestnanec SZČO Spoločník[1]v Sro
Zdravotné odvody 14% 14% (najmenej 56,35 EUR) 14%[3]
Sociálne odvody 34,6%[4] 33,15% (najmenej 133,43 EUR)[5]
Nezdaniteľná časť základu dane 316,94 EUR[6] 316,94 EUR
Daňové výdavky odvody 40%[7] alebo reálne + odvody reálne
Daňová sadzba 19% alebo 25%[8] 19% alebo 25%[9] 23%[10]

Nižšie sa pozrieme v nasledujúcich príkladoch na zamestnancov a ich čistý príjem pri troch rôznych právnych formách využívaných na Slovensku pri závislej činnosti. Pri všetkých príkladoch predpokladáme, že náklady na mzdové účtovníctvo sú 10 EUR/mesačne na zamestnanca.

Príklad č. 1


Zamestnávateľ je ochotný za činnosť pracovníka vo fitnes centre zaplatiť mesačne 600 EUR.

Zamestnanec SZČO[11] Spoločník[12] v Sro
Zdravotné odvody 61,04 EUR 56,35 EUR 64,68 EUR
Sociálne odvody 150,84 EUR 133,43 EUR
Daň 12,58 EUR 0 EUR 138 EUR
Čistý príjem 365 EUR 410,22 EUR 397,32 EUR
Reálna sadzba dane[13] 39,17% 31,63% 33,78%

Príklad č. 2


Zamestnávateľ je ochotný za činnosť pracovníka na stavbe zaplatiť mesačne 1 500 EUR

Zamestnanec SZČO[14] Spoločník[15] v Sro
Zdravotné odvody 154,28 EUR 151,2 EUR 161,7 EUR
Sociálne odvody 381,26 EUR 358,02 EUR
Daň 122,17 EUR 48,23 EUR 345 EUR
Čistý príjem 832,17 EUR 942,55 EUR 993,3 EUR
Reálna sadzba dane[16] 44,52% 37,16 % 33,78%

Príklad č. 3


Zamestnávateľ je ochotný za činnosť IT špecialistu zaplatiť mesačne 6 000 EUR

Zamestnanec SZČO[17] Spoločník[18] v Sro
Zdravotné odvody 563,5 EUR 563,5 EUR 646,8 EUR
Sociálne odvody 1 396,99 EUR 1 334,29 EUR
Daň 835,4 EUR 748,54 EUR 1 380 EUR
Čistý príjem 3 194,25 EUR 3 353,67 EUR 3973,2 EUR
Reálna sadzba dane[19] 46,76% 44,11% 33,78%

Reálna sadzba dane je však pri SZČO a spoločníkovi Sro výrazne nižšia

SZČO neplatí prvý rok sociálne odvody, čo môže byť nesmierne atraktívne pre práve zamestnávaných pracovníkov. Čistý príjem SZČO môže zvýšiť o stovky eur mesačne. V prípade spoločníka v Sro je jeho daňová a odvodová povinnosť v skutočnosti ešte nižšia, a teda čistý príjem vyšší vďaka daňovým výdavkom, ktoré si môže odpočítať. Výsledkom tak môže byť aj to, že spoločník v Sro neplatí žiadne dane ani odvody. Rozdiel medzi pracovnoprávnym pomerom a SZČO z hľadiska daní a odvodov vďaka opatreniam vlády účinným od 1.1.2013 už nie je taký dramatický a úbytok SZČO v posledných mesiacoch, predstavuje podľa môjho názoru predovšetkým tie SZČO, ktoré vykonávajú závislú činnosť. Rovnako tak opatrenia vlády prispeli aj k zmenšeniu rozdielu daňovo-odvodových povinností medzi spoločníkom Sro a zamestnancom. Tieto opatrenia však priniesli aj svoje obete ako uvádzam nižšie.

Výhody a nevýhody jednotlivých právnych foriem

Zamestnanec


Výhody

  • Žiadne náklady na účtovníctvo ani daňové priznania
  • Ochrana Zákonníkom práce
  • Práva vyplývajúce zo Zákonníka práce
  • Žiadne vstupné náklady
  • Žiadne riziká daňovej kontroly
Nevýhody

  • Najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie (viď tabuľky vyššie)
  • Nízka právna flexibilita

SZČO


Výhody

  • Nižšia daňovo-odvodové zaťaženie
  • Možnosť zahrnúť do určitej výšky napríklad náklady na automobil a zvýšiť si tak daňové výdavky (často zneužívané protizákonne)
  • Možnosť vyplácania cestovných náhrad (často zneužívané protizákonne)
  • Prípadná možnosť odpočítania DPH na vstupe
  • Prvý rok neplatí obligatórne sociálne odvody
  • Právna flexibilita
Nevýhody

  • Ručenie celým majetkom
  • Riziko administratívnych sankcií vyplývajúcich z daňových kontrol predovšetkým za nesprávne zahrnutie daňových výdavkov (zahrnutie nákladov na automobil, pričom sa používa aj na súkromné účely)
  • Vedenie jednoduchého účtovníctva
  • Vstupné náklady
  • Nie je chránený Zákonníkom práce

Spoločník Sro


Výhody

  • Najnižšie daňovo-odvodové zaťaženie
  • Možnosť zahrnúť do určitej výšky napríklad náklady na automobil a zvýšiť si tak daňové výdavky (často zneužívané protizákonne)
  • Možnosť vyplácania cestovných náhrad (často zneužívané protizákonne)
  • Neplatí obligatórne sociálne odvody
  • Právna flexibilita
Nevýhody

  • Riziko administratívnych sankcií vyplývajúcich z daňových kontrol predovšetkým za nesprávne zahrnutie daňových výdavkov (zahrnutie nákladov na automobil, pričom sa používa aj na súkromné účely)
  • Vedenie podvojného účtovníctva
  • Vyššie vstupné a prevádzkové náklady
  • Spoločník nemá právo na niektoré výhody zo sociálneho systému, ak si neplatí sociálne odvody
  • Nie je chránený Zákonníkom práce
  • Pravdepodobne bude platiť tzv. daňovú licenciu, ak skončí v strate

Trestný čin skrátenia dane a poistného?

V analýze Trestný čin nazývania svojho klienta “šéfom” som sa venoval práve problematike zneužívania právnych foriem podnikateľskej činnosti pri závislej práci s cieľom znížiť si predovšetkým odvodové zaťaženie. Myslím si, že je minimálne na uváženie, či daná “daňová optimalizácia“ nespadá pod § 276 Trestného zákona v prípade, ak obe strany s úmyslom zaplatiť na poistnom (odvodoch) menej pri závislej činnosti, pre ktorú slovenské právo predpisuje pracovnoprávny pomer, formálne predstierajú, že sa jedná o spoluprácu, a teda nie vzťah zamestnanec – šéf, ale vzťah poskytovateľ služby – klient. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako ako trestní právnici (možno preto, že si neuvedomujú rozdiel medzi „tax planning“, „tax avoidance“ a „tax evasion“), s ktorými som mal možnosť sa o tomto probléme rozprávať, takéto konanie nepovažujú za trestný čin, ale iba za administratívny delikt, za ktorý hrozí administratívna sankcia. Neviem, či to nie je náhodou taký menší morálny hazardalibisticky nazerať na tento problém iba cez administratívno-právne okuliare, keď vezmeme do úvahy práve obete opatrení štátu v boji proti tomuto zneužívaniu, ktoré opisujem nižšie.

Reakcia štátu ako zabrániť predstieraniu SZČO?

Pred prijatím veľkých daňovo-odvodových zmien k 1. januáru 2013, spočívajúcich hlavne v okresaní paušálnych nákladov a zvýšení maximálnych vymeriavacích základov pri odvodoch, predstavitelia vlády odôvodňovali tieto opatrenia potrebou vyčistiť skupinu SZČO od osôb, ktoré vykonávali v skutočnosti závislú činnosť a nie činnosť nezávislú – podnikateľskú. Dovolím si povedať, že zmeny svoje ovocie priniesli a dnes je takýchto SZČO menej. Zmeny sa však paušálne dotkli všetkých, a teda aj tých, ktorí v skutočnosti činnosť SZČO aj vykonávajú a vďaka osobám a zamestnávateľom, ktorí zneužívali takéto daňovo-odvodové disparity je dnes ich čistý príjem menší alebo sú nútení “optimalizovať“ na hrane zákona alebo protizákonne. Predovšetkým sa to dotklo SZČO, ktoré nemajú vysoké náklady na podnikanie ako napríklad advokáti, tlmočníci,… pracujúci z domu a podobne. Dokázal by väčší počet kontrolórov a prípadná trestnoprávna zodpovednosť štatutárneho zástupcu zamestnávateľa a zamestnanca, pracujúceho ako SZČO, odradiť od vyššie uvedeného zneužívania a tak neznevýhodniť veľmi dramaticky vyššie spomenuté nevinné SZČO?

Reakcia štátu ako zabrániť predstieraniu SRO?

V prípade Sro už Radičovej vláda zaviedla podľa mojej mienky nešťastne a nespravodlivo tzv. zdravotné odvody z dividend. Tieto odvody slúžia na to, aby fyzické osoby, ktoré sú iba spoločníkmi v obchodných spoločnostiach prispievali do zdravotného systému sumou vyššou ako je minimálna výška zdravotného odvodu. Preto Radičovej vláda zaviedla a Ficová vláda následne ešte zvýšila zdravotné odvody z dividend. Podľa mojej mienky však veľmi diletantsky. Výsledkom je to, že osoby, ktoré sú štandardne zamestnané a majú príjem z dividend platia zdravotné odvody dvakrát (ak majú aj iný príjem napríklad z autorských práv, tak aj trikrát), pričom zdravotnú starostlivosť trikrát lepšiu nemajú. Druhým legislatívnym paškvilom je skutočnosť, že hlavne opatreniami Ficovej vlády, zrušením odpočítateľnej položky a zvýšením maximálneho vymeriavacieho základu, dnes bohatšie firmy platia percentuálne nižšie dane[20]ako firmy s nižšími ziskami.


[1] Platí, ak je spoločník fyzická osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov
[2] Od sumy 4 025 EUR mesačne zamestnanec zdravotné odvody neplatí
[3] Platí do výšky 144 900 EUR ročne. Od tejto sumy spoločník zdravotné odvody z dividend neplatí
[4] Od sumy 4 025 EUR mesačne zamestnanec zdravotné odvody neplatí
[5] SZČO prvý rok sociálne odvody neplatí. SZČO sociálne odvody neplatí, ak jej príjem za rok 2013 bol nižší ako 4 830 EUR
[6] Predstavuje základnú výšku nezdaniteľnej časti základu dane, ktorá môže byť vyššia aj nižšia
[7] Najviac do výšky 5 040 EUR ročne
[8] Sadzba dane 25% platí na každý príjem presahujúci ročný základ dane vo výške približne 35 000 EUR
[9] Sadzba dane 25% platí na každý príjem presahujúci ročný základ dane vo výške približne 35 000 EUR
[10] Ministerstvo financií plánuje znížiť sadzbu dane na 22%
[11] Uplatňujúci paušálne výdavky
[12] Platí, ak je spoločník fyzická osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov
[13] Vrátane odvodového zaťaženia a nákladov na mzdové účtovníctvo, ak sa aplikuje
[14] Uplatňujúci paušálne výdavky
[15] Platí, ak je spoločník fyzická osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov
[16] Vrátane odvodového zaťaženia a nákladov na mzdové účtovníctvo, ak sa aplikuje
[17] Uplatňujúci paušálne výdavky
[18] Platí, ak je spoločník fyzická osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov
[19] Vrátane odvodového zaťaženia a nákladov na mzdové účtovníctvo, ak sa aplikuje
[20] Daň z príjmov PO a zdravotný odvod z dividend (de facto daň z dividend)