Top

Články a Médiá

SÚHLAS NEPLNOLETEJ DOTKNUTEJ OSOBY SO SPRACÚVANÍM OSOBNÝCH ÚDAJOV

Osoby mladšie ako 18 rokov bežne poskytujú svoje osobné údaje do rôznych spotrebiteľských súťaží, zriaďujú si profily na sociálnych sieťach alebo sa registrujú u poskytovateľov rôznych online služieb. Takéto úkony však vyžadujú súhlas týchto osôb so spracúvaním ich osobných údajov. Môžu však neplnoletí takýto súhlas udeliť sami, alebo za nich musí v tomto prípade konať ich zákonný zástupca? 

Môže vôbec neplnoletá osoba udeliť súhlas so spracovaním jej osobných údajov?

Pri splnení určitých podmienok môže. Podľa § 9 Občianskeho zákonníka[1] majú osoby mladšie ako 18 rokov „spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.“ Inak povedané, neplnoleté osoby môžu udeliť súhlas so spracúvaním ich osobných údajov iba v takej miere, do akej sú schopní porozumieť následkom svojho konania, v tomto prípade porozumieť podmienkam spracúvania jej osobných údajov a zároveň ich chcieť akceptovať. Ak teda súhlas dotknutej osoby vyjadruje akákoľvek osoba mladšia ako 18 rokov, s výnimkou osôb starších ako 16 rokov, ktoré so súhlasom súdu už uzatvorili manželstvo, je vždy potrebné vo vzťahu ku konkrétnej  dotknutej osobe, jej veku, mentálnej dispozícii a povahe robeného právneho úkonu posudzovať jej individuálnu vyspelosť vo vzťahu k porozumeniu právneho vzťahu, do ktorého svojim konaním vstupuje.

Práve individuálne posudzovanie rozumovej a vôľovej vyspelosti každej neplnoletej osoby ktorá poskytuje prevádzkovateľovi svoje osobné údaje je v kontexte bežného automatizovaného spracúvania osobných údajov zo strany prevádzkovateľa v praxi v podstate nemožné realizovať. Prevádzkovateľ nevidí ani nepozná „tínedžera“, ktorý sedí na druhom konci republiky za klávesnicou, keď „uploaduje“ svoje údaje na jeho server. Prevádzkovateľ pritom súčasne znáša riziko, že udelenie súhlasu dotknutou osobu, ktorá nemá dostatok spôsobilosti na poskytnutie súhlasu so spracúvaním osobných údajov bude neplatné[2]. V takomto prípade tak bude prevádzkovateľ spracúvať osobné údaje neplnoletého bez potrebného súhlasu a bude tak zároveň v porušení zákona o ochrane osobných údajov[3], za ktoré mu hrozí pokuta vo výške od 1000 EUR do 50 000 EUR.

Aký súhlas vyžadovať?

Problém spočívajúci v nejasnej hranici toho, kedy môže neplnoletá dotknutá osoba platne udeliť súhlas so spracúvaním osobných údajov zrejme čiastočne odstráni až plánovaná európska reforma ochrany osobných údajov. Nové všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov (tzv. GDPR Regulation) pravdepodobne určí vekovú hranicu pre udeľovanie súhlasov neplnoletých dotknutých osôb. Vzhľadom na rozdielne právne úpravy členských štátov v otázke právnej subjektivity neplnoletých osôb prebiehajú o tejto téme búrlivé diskusie. Predpokladá sa, že finálny vekový limit bude určený kompromisom niekde v intervale medzi 13 až 16 rokov veku, ktorý sa v konečnom dôsledku prispôsobí národným právnym špecifikám jednotlivých členských štátoch. Toto by v podmienkach Slovenskej republiky mohlo znamenať limit 14 rokov veku (napr. vznik trestnej zodpovednosti) alebo 15 rokov veku (napr. vydanie občianskeho preukazu). Takáto právna úprava sa však má týkať výlučne spracúvania osobných údajov súvisiaceho s ponukou služieb informačnej spoločnosti[4] (online služby, online nakupovanie) adresovanou priamo dieťaťu. V prípadoch maloletých mladších ako bude stanovený finálny vekový limit sa bude vždy vyžadovať súhlas zákonného zástupcu a vice versa.

Do doby, kým prevádzkovateľom účinnosť priamo aplikovateľného nariadenia (GDPR) umožní spracúvať v online prostredí osobné údaje časti neplnoletých dotknutých osôb bez akýchkoľvek pochybností, osobné údaje neplnoletých osôb je možné bezpečne spracúvať buď na základe ich špecifického súhlasu pri udelení ktorého zároveň vyhlásia, že na udelenie tohto súhlasu majú dostatok právnej subjektivity v zmysle § 9 Občianskeho zákonníka alebo na základe súhlasu ich zákonných zástupcov. Aj súhlas zákonného zástupcu však nemusí za každých okolností zakladať platnosť súhlasu so spracovaním osobných údajov neplnoletého.

Určitú pomôcku v tomto ohľade poskytujú tzv. soft law pramene[5]. Tie do značnej miery zdôrazňujú princíp tzv. najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý môže byť v niektorých prípadoch podmienkou platnosti súhlasu neplnoletej dotknutej osoby bez ohľadu na prítomnosť súhlasu zákonného zástupcu so spracúvaním osobných údajov. Z relevantného soft law do istej miery tiež vyplýva, že súhlas neplnoletej dotknutej osoby je platný za podmienky, že voči nemu zákonný zástupca nenamieta[6]. Z uvedeného dôvodu je preto podľa mňa vhodné prispôsobiť formuláciu súhlasu „zrelej“ neplnoletej dotknutej osoby so spracúvaním jej osobných údajov tak, že bude zároveň obsahovať vyhlásenie o informovaní, resp. vedomosti a uzrozumení zákonného zástupcu s vykonaním predmetného právneho úkonu. Ak sa prevádzkovateľ rozhodne ísť touto cestou je vždy potrebné vynaložiť aj primerané úsilie, aby si overil, že zákonný zástupca naozaj vyjadril, resp. schválil súhlas svojho dieťaťa, pričom sa zohľadní dostupná technológia (napr. vyžiadanie verifikačného emailu od kontaktu označeného ako kontaktný údaj zákonného zástupcu).

Je pre platnosť súhlasu relevantný účel spracovania osobných údajov?

Pri spracúvaní osobných údajov neplnoletých na základe ich vlastného súhlasu (bez súhlasu zákonného zástupcu) je potrebné zvážiť predovšetkým účel spracúvania týchto údajov ako aj záväzky, do ktorých na základe udeleného súhlasu môže neplnoletá dotknutá osoba vstúpiť. Podľa môjho názoru by tak súhlas neplnoletej osoby napríklad nemal byť spojený s povinnosťou následného peňažného plnenia zo strany neplnoletej osoby (napr. povinnosť platiť pravidelné poplatky za registráciu do online služby apod.). Spoliehať sa na dostatok rozumovej a vôľovej vyspelosti neplnoletej osoby na udelenie súhlasu je preto podľa mňa vhodné iba pri „neškodných“ marketingových aktivitách ako je napr. zapojenie sa do spotrebiteľskej súťaže, za predpokladu, že nebude dochádzať k zverejňovaniu citlivejších údajov ako je napr. fotografia tváre a výhra bude prispôsobená veku dotknutej osoby (napr. slúchadlá, notebook, jazykový kurz).

Naopak niektoré online služby pri ktorých dochádza k spracúvaniu osobných údajov považujem za absolútne nevhodné pre sprístupnenie neplnoletým bez súhlasu ich zákonného zástupcu (napr. rôzne sexuálne zoznamky, stránky obsahujúce sexuálne explicitný obsah, stránky s hazardnými hrami, online hry s obsahom nevhodným pre maloletých ako aj ad sense reklama zameraná na obchody s určitými druhmi tovaru pre dospelých).

Čo môže prevádzkovateľovi pomôcť?

Dotknutá osoba má podľa § 16 Zákona o ochrane osobných údajov poskytovať do informačného systému prevádzkovateľa len pravdivé údaje. Prevádzkovateľ je povinný spracúvať len správne a aktuálne údaje. Správne údaje sú v podstate údaje poskytnuté dotknutou osobou za prezumpcie ich pravdivosti. Ak sa preukáže nepravdivosť poskytnutých údajov prevádzkovateľ ich je povinný primerane aktualizovať, aby boli aj naďalej správne. Samozrejme, pri zistení nepravdivosti údajov dotknutej osoby alebo pochybnostiach o platnosti súhlasu „zrelej“ neplnoletej osoby je podľa mňa vhodné zabezpečiť blokovanie osobných spracúvaných osobných údajov, a to až do vyriešenie situácie (napr. prostredníctvom zodpovednej osoby poverenej výkonom dohľadu nad spracúvaním osobných údajov) alebo do uplynutia doby platnosti takéhoto súhlasu – a až potom zabezpečiť ich likvidáciu. Takýto postup síce Zákon o ochrane osobných údajov explicitne neprikazuje, ale som toho názoru, že sa najviac približuje princípom a zásadám v ňom ustanoveným.

Nevyhnutnosťou zo strany prevádzkovateľa musí byť tiež dôkladné splnenie jeho informačných povinností voči neplnoletej osobe, ktoré stanovuje v § 15 ods. 1 Zákona o ochrane osobných údajov. Tieto je v prípade neplnoletých osôb vhodné doplniť ďalšími naozaj podrobnými informáciami týkajúcimi sa všetkých podstatných aspektov využívania osobných údajov neplnoletej osoby, a to aj nad rámec zákona. Práve dostatočná transparentnosť voči neplnoletej osobe v momente získavania jej osobných údajov je kľúčová pre neskoršiu obranu prevádzkovateľa, že dotknutá neplnoletá osoba mala dostatok rozumovej a vôľovej vyspelosti na poskytnutie súhlasu so spracovaním jej osobných údajov, keďže sa oboznámila so všetkými podstatnými informáciami a až na ich základe sa vedome, slobodne, vážne a zrozumiteľne rozhodla prejaviť svoju vlastnú vôľu komisívnym udelením súhlasu (napr. opt in zaškrtnutie tzv. checkboxu).

Získavanie platného súhlasu neplnoletej osoby so spracúvaním osobných údajov je nepochybne „korčuľovaním na tenkom ľade“. Z dôvodu právnej opatrnosti sa preto môže zdať jednoduchšie paušálne získavať výlučne súhlasy od zákonných zástupcov neplnoletých osôb. Paradoxne aj takýmto konaním však prevádzkovateľ môže porušovať zákon. Vyžadovaním súhlasu zákonného zástupcu by mohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv neplnoletej osoby, ktorá by mala dostatok právnej subjektivity v zmysle §  9 Občianskeho zákonníka na udelenie súhlasu  a prevádzkovateľ by ju aj napriek tomu (neoprávnene) diskriminoval oproti iným (rovnako spôsobilým) užívateľom tejto služby tým, že by porušil princíp rovnakého zaobchádzania ustanovený v antidiskriminačnom zákone[7] . Ako príklad možno uviesť situáciu, kedy by zákonný zástupca napríklad bránil svojmu dieťaťu v nadväzovaní priateľských kontaktov na „normálnej“ internetovej zoznamke, pričom rozumová, vôľová a veková vyspelosť dieťaťa by ho oprávňovala na využitie takejto služby, ale prevádzkovateľ by mu využitie tejto služby neumožnil z  dôvodu neudelenia súhlasu zákonného zástupcu so spracúvaním osobných údajov. Spoliehanie sa výlučne na súhlas zákonných zástupcov dotknutej osoby nemusí byť vo viacerých prípadoch správnym prístupom a tak „zostáva v hre“ práve súhlas neplnoletej dotknutej osoby.

V prípade ak prevádzkovateľ vie, že povaha ním vytvoreného spracúvania osobných údajov je zameraná na taký okruh dotknutých osôb, že bude dochádzať aj k spracúvaniu osobných údajov neplnoletých dotknutých osôb je vhodné zabezpečiť získavanie osobných údajov (napr. v procese online registrácie) umožnením udelenia viacerých typov súhlasov dotknutej osoby: a) všeobecný – pre plnoleté osoby, b) špecifický pre neplnoleté osoby s dostatkom právnej subjektivity, c) súhlas zákonného zástupcu neplnoletej dotknutej osoby. Výber z vyššie špecifikovaných typov súhlasov je vhodné ponechať na dotknutú osobu. Samozrejme v prípade súhlasu neplnoletej dotknutej osoby s dostatkom právnej subjektivity na udelenie súhlasu nemusí byť na škodu preverenie názoru  zákonného zástupcu, resp. jeho vedomosti a nenamietania voči takémuto spracúvaniu osobných údajov jeho potomka (napr. telefonicky, emailom).

Vzhľadom na citlivosť tejto témy, aktuálne nedostatočnú právnu úpravu a potenciálne právne riziká je preto vhodné vopred individuálny zámer o spracúvaní osobných údajov neplnoletej osoby na základe je priameho súhlasu konzultovať priamo s odborníkom na ochranu osobných údajov, prípadne priamo s dozorným orgánom a vyhovieť jeho odporúčaniam. Súvisiacu komunikáciu, resp. oficiálne vyjadrenie regulátora odporúčam uschovať pre prípad eventuálnych neskorších problémov (napr. konania o ochrane osobných údajov iniciované nespokojnými rodičmi, súdne spory apod.).

[1] Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

[2] Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

[3] Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z..

[4] Pozri § 2 písm. a) zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z.

[5] Stanovisko Pracovnej skupiny 29 č. 1/2008 o ochrane osobných údajov detí, s. 9 [cit.  online] [01.02.2015] dostupné tu: http://ec.europa.eu/justice/data-protection/article-29/documentation/opi….

[6] Stanovisko Pracovnej skupiny 29 č. 1/2008 o ochrane osobných údajov detí, s. 9 [cit.  online] [01.02.2015] dostupné tu: http://ec.europa.eu/justice/data-protection/article-29/documentation/opi….

[7] § 2 a § 8 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)