Top

Články a Médiá

REKLAMNÉ PREDMETY Z DAŇOVÉHO HĽADISKA

Reklamné predmety sú jedným z tradičným nástrojov oslovovania nových zákazníkov, prípadne nástrojom udržiavania záujmu už existujúcich zákazníkov o ďalšie produkty či služby ponúkané podnikateľmi. V nasledujúcom článku sa dozviete, kedy podľa daňovej legislatívy hovoríme skutočne o reklamných predmetoch a tiež kedy vzniká daňová povinnosť.

Reklamné predmety z pohľadu zákona o dani z príjmov a podľa zákona o DPH

Pri posudzovaní, či môže byť dodanie určitého predmetu považované za reklamný predmet, reprezentáciu alebo len obchodnú vzorku, ide veľakrát o neistú pôdu. Z pohľadu daňovej legislatívy pritom platia odlišné ustanovenia pri každej z týchto kategórií, pokiaľ ide o nárok na odpočet DPH, uznanie daňových výdavkov a zdaniteľného plnenia z pohľadu DPH. Slovenská legislatíva v súčasnosti nepozná presnú definíciu pojmu reklamný predmet, hoci v daňových zákonoch sa tento termín vyskytuje. Aspoň čiastkovú informáciu nájdeme v zákone č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa neho pod pojmom reklama rozumieme predvedenie, prezentáciu, alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou, alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu. Samotný pojem produkt je vymedzený ako tovar, služba, nehnuteľnosť, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním. V súlade s uvedeným teda chápeme termín reklamný predmet ako všetky vecné predmety, ktoré prezentujú činnosť podnikateľa, jeho výrobky, tovar, služby, obchodné meno, ochrannú známku, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s jeho podnikaním.

Obdobne vymedzuje výdavky na reklamu ako daňové výdavky aj zákon o dani z príjmu (ďalej len ZDP) v  § 19 ods. 2 písm. k). Kľúčové je však ustanovenie nachádzajúce sa v  § 21 ods. 1 písm. h): podľa neho daňovými výdavkami nie sú výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 EUR za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú darčekové reklamné poukážky. Ak teda hodnota výdavku na reklamný predmet nie je vyššia ako 17 EUR, takýto reklamný predmet sa považuje za daňový výdavok. V opačnom prípade, teda ak je hodnota minimálne 17,01 EUR, reklamné predmety nie sú považované za daňové výdavky a budú zvyšovať výsledok hospodárenia, t.j. rozdiel medzi príjmami a výdavkami pri zisťovaní základu dane.

Samozrejme, podnikatelia sa z tohto dôvodu snažia nakupovať reklamné predmety lacnejšie ako 17 EUR za kus. Napríklad, firma – platiteľ DPH, zaoberajúca sa predajom a distribúciou antivírových programov si zakúpila dva druhy reklamných predmetov s logom firmy: kalendáre v hodnote 3 eurá za kus a optickú myš v kombinácii s podložkou pod myš v hodnote 18 EUR. Firma sa následne zúčastnila výstavy noviniek v oblasti informačných technológií, kde tieto predmety rozdávala účastníkom výstavy s cieľom propagácie. V súlade so ZDP ide v prípade kalendárov o uznaný daňový výdavok, zatiaľ čo set myši s podložkou bude položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia.

Z hľadiska zákona o DPH sa na reklamné predmety vzťahuje § 8 ods. 3, kde je dôležitým pojmom slovo protihodnota. Zdaneniu totiž nepodlieha bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 EUR bez dane za kus. Opäť sa teda opakuje hraničná suma uznateľnosti reklamných predmetov. Bezodplatné dodanie tovaru je taktiež obchodným účelom, ide o ekonomickú činnosť smerujúcu k dosiahnutiu, zabezpečeniu alebo udržaniu príjmov, no v súvislosti s reklamnými predmetmi najmä propagácia firmy, výrobkov, tovaru alebo služieb s cieľom zvýšiť ich predajnosť. Ak však hodnota reklamného tovaru presiahne sumu 17 EUR za predmet, ide o bezodplatné odovzdanie dodaním tovaru za protihodnotu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, teda podlieha zdaneniu. Pri nákupe reklamných predmetov má v tomto prípade platiteľ nárok na odpočítanie DPH bez ohľadu na ich hodnotu. Existuje však aj výnimka, ako ustanovuje § 49 ods. 3 zákona o DPH. Platiteľ dane nemá nárok na odpočítanie DPH z reklamných predmetov, ak ich použil na podporu činnosti, ktorá je od dane oslobodená, v tomto prípade DPH bude zvyšovať ich hodnotu. Samozrejme, menované ustanovenia sa nevzťahujú na neplatiteľov DPH, ktorým právo na odpočítanie ani daňová povinnosť v oblasti DPH nevzniká.

Ak sa vrátime k vyššie uvedenému príkladu s rozdávaním reklamných predmetov na výstave, kalendáre v hodnote 3 eurá za kus nebudú podliehať zdaneniu DPH. Myš s podložkou však presahujú hodnotu 17 eur za kus, vzniká preto daňová povinnosť vo výške 3,60 EUR za každý kus, ak je firma platiteľom DPH. Ak ním nie je, daňová povinnosť firme nevzniká, ale z hľadiska dane u príjmov ide o pripočítateľnú položku.