Top

Publikácie

Transferové oceňovanie digitálnej ekonomiky

Rozmach v digitálnych podnikoch prispel k hospodárskemu rastu v EÚ a štátov OECD. Súčasné daňové pravidlá však nie sú navrhnuté tak, aby správne pokrývali tie spoločnosti, ktoré sú globálne, virtuálne alebo majú malú alebo žiadnu fyzickú prítomnosť.

Digitalizované obchodné modely umožňujú cezhraničný výkon podnikateľskej činnosti bez toho, aby bolo nutné založiť fyzickú prítomnosť v štáte, kde sa nachádzajú zákazníci, resp. iný zdroj príjmov. Doterajšie modely najmä v oblasti zamedzenia dvojitého zdanenia však spravidla zakladajú rozdelenie zdaňovacej jurisdikcie práve na atribúte fyzickej prítomnosti.

Keďže digitálna ekonomika zvyšuje svoj podiel na tradičnom hospodárstve z hľadiska prítomnosti na trhu, štáty čelia zníženiu daňových základov a klesajúcim rozpočtovým príjmom. To následne vytvára pnutie vo vzťahu k existujúcemu systému nástrojov zamedzujúcich vzniku dvojitého zdanenia.

V akademických prácach ako aj na úrovni medzinárodných organizácii sú už v súčasnosti vyvíjané iniciatívy, ktoré majú otázku zdaňovania digitálnej ekonomiky riešiť.

Zdaňovanie digitálnej ekonomiky v práve EÚ

V tomto okamihu je predmetom diskusií zavedenie jednotného systému zdaňovania digitálnej ekonomiky.

Digitalizácia hospodárstva je charakterizovaná bezkonkurenčnou ponukou tovarov a služieb, širokým prijatím multilaterálnych obchodných modelov, poskytovaním voľných produktov a služieb a ťažkosťami pri určovaní krajiny (jurisdikcie), v ktorej sa tvorí hodnota a kde by sa malo uskutočňovať zdaňovanie.

To vyvoláva základnú otázku, ako spoločnosti pôsobiace v digitálnej ekonomike tvoria hodnotu a vytvárajú zisky a ako sa digitálna ekonomika odvoláva na pojmy “zdroj”, “rezidencia” alebo “zisky na daňové účely”. Súčasne nové obchodné modely môžu viesť k posunu základných obchodných funkcií a rozdielnej distribúcii daňových práv medzi krajinami, čo môže mať za následok nízke zdaňovanie alebo nezdanenie.

Existujúce nedostatky spôsobujú, že súčasný rámec, na ktorom sú založené a prijaté primerané opatrenia týkajúce sa pravidiel zdaňovania podnikov, nemôžu zabrániť zhoršovaniu situácie a ďalšiemu prehĺbeniu problémov. Nečinnosť EÚ a OECD v tejto oblasti môže viesť k daňovým optimalizáciám podnikov a daňovým výpadkom pre krajiny alebo k vzniku konkurenčných súborov medzinárodných noriem.

Návrhy na riešenie zdaňovania digitálnej ekonomiky na úrovni EÚ

Európska komisia dňa 21.3.2018 zverejnila očakávaný balíček k férovému zdaňovaniu digitálnej ekonomiky. Balíček obsahuje nasledujúce položky:

  • Návrh smernice k zdaneniu významnej digitálnej prítomnosti (na základe článku 115 Zmluvy o fungovaní EÚ), kde ide o dlhodobé riešenie, ktoré musí byť zohľadnené globálne. Vyžaduje si zadefinovanie tzv. „virtuálnej stálej prevádzkarne“, zmeny v pravidlách transferového oceňovania ako aj zmeny v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia. Pôjde o technicky veľmi náročné riešenie, kde bude potrebné dosiahnuť dohodu na úrovni OECD a G20. Komisia ho však následne plánuje integrovať do návrhu CCCTB (Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb).
  • Odporúčanie Komisie týkajúce sa zdaňovania významnej digitálnej prítomnosti.
  • Návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z digitálnych služieb pre príjmy vyplývajúce z poskytovania určitých digitálnych služieb (článok 113 Zmluvy o fungovaní EÚ). Ide o krátkodobé/dočasné riešenie zavedením nepriamej dane, ktorá sa vzťahuje na príjmy vytvorené z určitých digitálnych činností, kde používatelia zohrávajú dôležitú úlohu pri tvorbe hodnôt. Daňové príjmy by vyberali členské štáty, v ktorých sú používatelia umiestnení, a vzťahovali by sa iba na spoločnosti s celkovými ročnými celosvetovými príjmami vo výške 750 miliónov EUR a príjmami v EÚ vo výške 50 miliónov EUR, čím by sa malo zabezpečiť, že menšie začínajúce podniky by neboli zaťažené. Odhaduje sa, že v prípade, že sa daň uplatní vo výške 3%, možno vytvoriť výnosy vo výške 5 miliárd EUR ročne. Daň by mala byť odpočítateľná od základu dane z príjmov právnických osôb platenom spoločnosťami, aby sa zmiernili akékoľvek riziká dvojitého zdanenia.
  • Oznámenie “Čas zaviesť moderný, spravodlivý a účinný daňový štandard pre digitálne hospodárstvo”.

Z dostupných informácií sa však zdá, že návrhy Európskej komisie ešte nemajú jednoznačnú podporu medzi všetkými členskými štátmi EÚ. Súčasne, predmetný návrh si do istej miery (vo vzťahu k podnikom pôsobiacim výlučne na území EÚ) konkuruje s návrhom smernice CCCTB.

Návrhy na riešenie zdaňovania digitálnej ekonomiky na úrovni OECD

Predbežná správa OECD (tzv. Interim report k digitálnej ekonomike) bola uverejnená 16. marca 2018 a následne bola predstavená na stretnutí ministrov financií krajín G20 v dňoch 19. a 20. marca 2018. Predbežná správa obsahuje 8 kapitol, ktorých predmetom je všeobecný popis východiskových problémov a daňových výziev vychádzajúcich z digitalizácie. Obsahom správy sú aj 2 samostatné kapitoly zaoberajúce sa dlhodobými a krátkodobými opatreniami. Keďže sa v týchto bodoch nedosiahol konsenzus, správa neposkytuje odporúčania či riešenia výziev zdaňovania digitálnej ekonomiky. Cieľom je však pokračovať v spoločnej práci na dlhodobých riešeniach a otázka zavedenia krátkodobých riešení je ponechaná na posúdení každého štátu. Do budúcnosti sa plánuje pokračovanie v diskusiách v rámci otázok vymedzených v kapitole 5 (dlhodobé opatrenia). Cieľom je preskúmať ich uskutočniteľnosť. Po aktualizácii dosiahnutého pokroku v roku 2019 bude Inkluzívny rámec pracovať na dosiahnutí spoločného riešenia do roku 2020.

Priraďovanie ziskov stálym prevádzkarňam a transferové oceňovanie

V rámci prístupu, ktorý navrhuje Európska komisia, zisky priraditeľné významnej digitálnej prítomnosti by mali zodpovedať ziskom, ktoré by zarobil samostatný a nezávislý podnik vykonávajúci rovnaké alebo podobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok. V rámci pravidiel transferového oceňovania sa  zohľadnia vykonávané funkcie, použité aktíva a prevzaté riziká. Tento prístup bol upravený tak, aby zohľadňoval spôsob, akým sa pomocou digitálnych činností vytvára hodnota a mal by byť s súlade so Smernicou o transferovom oceňovaní (OECD Transfer Pricing Guidelines 2017).

Podľa návrhu Smernice by mali daňovníci pri určovaní priraditeľných ziskov použiť metódu rozdelenia zisku (profit split method), ak daňovník nepreukáže, že alternatívna metóda založená na medzinárodne uznaných zásadách je vhodnejšia s ohľadom na výsledky rizikovej a funkčnej analýzy. Medzi faktory rozdelenia môžu patriť náklady na výskum a vývoj a na marketing, ako aj počet používateľov a údaje zhromaždené v jednotlivých členských štátoch.

Iný prístup bude pravdepodobne voliť OECD kde, počas verejnej konzultácie OECD viaceré zainteresované strany navrhli, aby ako ukazovateľ na tvorbu hodnôt mohla slúžiť používateľská základňa, pričom by sa mala sústrediť na prideľovanie ziskov z podnikania podľa analýzy dopytu na trhu, vrátane vzorca faktorov prideľovania tohto zisku. OECD však počas celého projektu BEPS zotrváva na názore že neexistuje nie je zámerom prijať systém priraďovania zisku zloženom na koncepcii CCCTB. Tento návrh tiež obnovuje diskusiu o rozdelení zisku založenú na zdanení v štáte zdroja verzus v štáte rezidencie.

Záver

Aj keď ešte nepoznáme finálne znenie navrhovaných Smerníc, ak prejdú cez Európsku Radu hlavné a nosné myšlienky návrhov Európskej komisie, budú znamenať obrovské zmeny súčasného medzinárodného systému zdaňovania. Avšak nájsť kompromis odlišný ak prístupu OECD bude problematické, keďže akékoľvek riešenie navrhnuté Európskou Komisiou odlišné od návrhu OECD narazí na štáty zoskupené v OECD (aj väčšina štátov EÚ) a ak sa podarí nájsť kompromis na úrovni Inkluzívneho rámca BEPSu (zastrešuje  viac ako 115 štátov)  iný prístup štátov EÚ ako bude schválený na úrovni OECD sa veľmi nepravdepodobný.

Potrebujete publikáciu alebo výklad?

Ak Vás zaujali naše publikácie alebo by ste k nim chceli bližšie vysvetlenie alebo objasnenie, neváhajte nás kontaktovať.

kontakt

NEWSLETTER

Prihláste sa k odberu noviniek a buďte neustále informovaní o najnovších správach z oblasti daní, obchodu a financií.