Školenie sa v základných rámcoch zaoberá:

• Zdaňovaním kryptomien u FO na Slovensku;
• Zdaňovaním kryptomien u SZČO na Slovensku;
• Zdaňovaním kryptomien u PO na Slovensku;
• Presunom (darovanie, vklad, predaj) kryptomeny z FO na inú FO alebo PO s cieľom daňovej optimalizácie;
• Transferovým oceňovaním pri presune kryptomien z FO;
• Zahraničným možnostiam daňovej optimalizácií pri zdaňovaní kryptomien;
• „Obhájiteľnosti“ jednotlivých daňovo-optimalizačných krokov;
• Hranicou nástupu trestnoprávneho roviny pri daňovej optimalizácií z príjmov z predaja kryptomien;
• Presunom (darovanie, vklad, predaj) kryptomeny z FO na inú zahraničnú FO alebo PO s cieľom daňovej optimalizácie.

Zdaňovanie Bitcoinov a iných kryptomien v jednotlivých súvislostiach

V prípade danej problematiky je veľmi dôležité rozlišovať medzi pojmom virtuálna mena a kryptoaktívum, nakoľko ide o dva rozdielne pojmy. Virtuálna mena štandardne zahŕňa iba také kryptoaktíva, ktoré slúžia ako ekvivalent k peňažným prostriedkom. Pojem kryptoaktívum je pojmom širším a obsahuje v sebe napríklad aj rôzne iné typy tokenov a mincí slúžiacich (aj) na iné účely ako vykonávanie platobných operácií. Rozlišovanie medzi vymedzenými pojmami je dôležité najmä z právneho hľadiska, a to napríklad v súvislosti s reguláciou legalizácie príjmov z trestnej činnosti, platobnými službami, investičnými službami, apod. ale aj daňového hľadiska, a to najmä v oblasti DPH. 

S poukazom na uvedené je potrebné zdaňovanie kryptomien (najmä na úrovni právnických osôb) vnímať v komplexných právno-daňovo-regulačno-účtovných súvislostiach. V opačnom prípade bez komplexného prístupu sa daňovník môže, hlavne v budúcnosti, vystaviť riziku svojvoľnosti správcu dane.

Predaj Bitcoinov a iných kryptomien cez offshorovú spoločnosť

V súčasnosti je relatívne jednoduché nájsť krajinu s atraktívnou sadzbou dane pre zdaňovanie predaja kryptoaktív. Je však potrebné pamätať na viaceré ďalšie súvislosti. Ide napríklad o možnosti repatriácie zisku naspäť na Slovensko (napríklad dividendy z UAE sa zdaňujú pri sadzbe 35%), aplikáciu CFC pravidiel (viac o CFC pravidlách v školení od Petra Vargu CFC pravidlá 2022), aplikáciu lokálnych DPH pravidiel (neplatí totiž, že každá transakcia s kryptoaktívami je od DPH oslobodená – viac informácií tu), faktické výzvy (zmeny na kryptoburzách, bankový účet, reporting a nahlasovanie), požiadavky na zabezpečenie zahraničnej firmy a náklady, prax správcov dane v súvislosti s aktivitami proti agresívnymi daňovým optimalizáciám, povinnosti účtovne zachytávať každú transakciu s kryptoaktívom alebo element ochrany práva Európskej únie.

Okrem uvedeného je potrebné upriamiť pozornosť aj na daňové implikácie pri presune kryptoaktív do zahraničnej spoločnosti, nakoľko niektoré krajiny môžu v účtovníctve preceňovať nadobudnuté kryptoaktíva na reálnu hodnotu s nepriaznivými daňovými implikáciami. Zároveň je potrebné si tiež overiť aká je daňová hodnota kryptoaktíva pri jeho predaji, keďže napríklad na Slovensku je vo viacerých prípadoch daňová hodnota kryptoaktíva pri jeho predaji/vklade technicky 0, čo môže uchádzať pozornosti poradcom s prvoplánovanými riešeniami. 

Považujeme za dôležité poukázať aj na fakt, že flagrantne nastavená štruktúra môže mať v praxi OČTK trestnoprávne konotácie, nakoľko v niektorých agresívnejších formách môže dochádzať k napĺňaniu znakov trestného činu skrátenia dane a poistného. Rovnako dôležitá je však aj forma a spôsob vloženia kryptomien do zahraničnej spoločnosti, čo v praxi môže spôsobovať problémy. 

Všeobecne viac o využívaní offshore spoločností v roku 2021 sa však môžete dozvedieť na tomto školení Petra Vargu: Oplatí sa vôbec mať dnes offshore firmu? Ak áno, komu a kedy? Školenie sa taktiež venuje aspektom zmeny daňovej rezidencie zo Slovenska do inej krajiny a jednotlivým podmienkam „obhájiteľnosti“ takejto zmeny.

Kedy pri daňovej optimalizácii môže dôjsť k naplneniu znakov trestného činu si môžete prečítať v daňovej analýze Petra Vargu ku kauze Andreja Kisku a KTAG alebo v článku sčasti prebratým a doplneným portálom Trend. 

Môžeme očakávať zmeny pri zdaňovaní Bitcoinov a iných kryptomien na Slovensku? 

Súčasná úprava na Slovensku, ktorá v tých najhorších scenároch predstavuje efektívne daňovo-odvodové zdanenie na úrovni cca 35 % (FO nemusí platiť nevyhnutne 25 % + 14 %), na jednej strane núti k presunu kapitálu do zahraničia a na strane druhej vytvára podmienky pre krátenie dane a poistného (zatajenie príjmov apod.). Zároveň na Slovensku možno badať absenciu právnej istoty a praktických návodov zo strany finančnej správy vo vykazovaní relevantných dát pre určenie základu dane. Inak povedané pre aktívnych účastníkov obchodov s kryptomenami je celková administratíva spojená s výpočtom základu dane pomerne komplikovaná, ba až nemožná, čo vytvára priestor pre svojvôľu, ako zo strany daňovníka, tak aj potenciálne zo strany štátu, ktorý v prípade daňovej kontroly môže uplatniť vlastný prístup k výpočtu základu dane.  

V súčasnosti pôsobí na Ministerstve financií SR pracovná skupina, ktorej cieľom je okrem iného zlepšiť a zefektívniť zdaňovanie kryptomien na Slovensku a zároveň ktorej súčasťou je aj Peter Varga a ďalšia kolegyňa Vladimíra Mačuhová. Súčasnou snahou, aj Petra Vargu ako člena príslušnej pracovnej skupiny v rámci Ministerstva financií SR, je potenciálne vytvoriť rámec pre osobitné nazeranie na príjem pri kryptomenách. Hlavný problém vidíme v súčasnosti v nedostatočnom uchopení problému dvojitého zdanenia pri prijímaní platieb kryptom. Peter Varga a Vladimíra Mačuhová mali na túto tému prednášku na decembrových metodických dňoch Slovenskej komory daňových poradcov, ktorej sa zúčastnili aj predstavitelia ministerstva financií. Je teda možné očakávať nápravu v tomto smere, a to najmä z dôvodu, že hrozba dvojitého zdanenia je dnes reálna. 

Aj napriek tomu, že filozofia okolo definovania príjmu je ustálená (t. j. výmena kryptomeny za kryptomenu je príjmom) a náš zákon o dani z príjmov je postavený na štandardných definičných rámcoch pojmu príjem, v rámci tejto iniciatívy je možné vidieť pri kryptomenách istý priestor pre zadefinovanie určitej výnimky. Tá by mohla v tom jednoduchšom a menej veľkorysom variante znamenať poskytnutie praktického vyjasnenia zo strany finančnej správy. Toto vyjasnenie by sa malo hlavne týkať témy, či a kedy vzniká príjem pri obchodovaní s kryptomenami a ako to vykazovať. Okrem toho by sa potenciálne dalo legislatívne nastaviť obdobné oslobodenie od dane z príjmov ako poznáme pri príjmoch z predaja obchodovaných cenných papierov. 

V tom veľkorysejšom variante sa však pracuje s myšlienkou posunutia vzniku príjmu z obchodovania s kryptomenami (napríklad aktívny trading v rámci platformy kryptoburzy) na obdobnej filozofickej báze ako u fyzických osobách pri zdaňovaní štandardnejších príjmov (napríklad príjem z podnikania), kedy sa zdanenie odkladá do momentu príchodu finančných prostriedkov na účet. Išlo by teda o výnimku zo všeobecne akceptovaného vnímania vzniku príjmu. Momentálne si však nemyslíme, že takýto pohľad je reálny. 

Zdaňovanie príjmov zo staking

Práve iniciatíva Petra Vargu a Vladimíry Mačuhovej stojí za návrhom na objasnenie a zvýhodnenie zdaňovania príjmov zo stakingu (viac o legislatívnom návrhu tu). Na základe aj našich komunikácií s predstaviteľmi štátu je dnes oveľa pravdepodobnejšie, že príjmy zo stakingu sa nezdaňujú ako príjmy z ťažby. K momentu zdanenia tak dochádza už v momente obdržania príslušného kryptoaktíva.  

Pre zvýšenie právnej istoty považujeme však za vhodné aj legislatívne upraviť zdaňovanie príjmov zo stakingu. Ako najvhodnejší režim zdanenia sa nám pre tieto príjmy javí rovnaký daňový režim, ako je určený pre príjmy z nakladania s virtuálnymi menami nadobudnutými ťažbou, a to vzhľadnom na (i) podobný charakter príjmov – ich cieľom je overovanie transakcii na blockchaine, (ii) problém s naplnením definície príjmu z teoreticko-právneho hľadiska, (iii) skúsenosti z iných štátov, (iv) ekologický element, (v) snahu o dodržanie princípov neutrality zdaňovania a (vi) vysokú volatilitu virtuálnych mien. 

Príjmy z predaja kryptomien 

Právnická vs fyzická osoba

Fyzická osoba je povinná platiť pri predaji kryptomeny daň z príjmu vo výške 19% alebo 25% v závislosti od výšky jej ročného príjmu. Zároveň je však potrebné z daného príjmu za kryptomeny zaplatiť aj zdravotné odvody vo výške 14%. 

Právnická osoba je povinná platiť pri predaji kryptomeny takisto daň z príjmu, a to vo výške 15% alebo 21% opäť v závislosti od jej ročného príjmu.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že hlavný rozdiel medzi zdaňovaním (zahŕňa aj odvody) príjmov z kryptomien medzi fyzických a právnickými osobami tkvie v absencii povinnosti platiť zdravotné poistné z príjmov z kryptomien u právnických osôb. Nie je tomu však celkom tak. U právnických osôb do hry totiž vstupuje aj účtovníctvo. Okrem vyššie spomenutých príkladov ďalej napríklad pri obstaraní virtuálnej meny za poskytnuté služby alebo tovar pre účtovné účely musíte takúto virtuálnu menu oceniť reálnou hodnotu. A následne, ak vznikne rozdiel medzi reálnou hodnotou a pohľadávkou (suma za poskytnutý tovar alebo službu), ten je podľa finančnej správy nielen súčasťou výnosov/nákladov spoločnosti, ale aj súčasťou základu dane právnickej osoby. 

Na druhej strane pri veľmi podobnom prípade, kedy právnická osoba obstará virtuálnu menu za finančné prostriedky, oceňuje takto získanú virtuálnu menu rovnako pre účely účtovníctva v reálnej hodnote. Avšak ak sa obstarávacia hodnota odlišuje od reálnej hodnoty, základ dane právnickej osoby to neovplyvňuje (aj keď v účtovníctve sa to prejaví ako strata alebo zisk). 

Okrem účtovných aspektov je treba brať do úvahy aj charakter príjmov z predaja kryptomien u fyzických osôb, kde existuje niekoľko možností ich daňovo-odvodového uchopenia. U právnických osôb treba brať do úvahy aj daň z dividend, zvýhodnenú 15 % sadzbu dane, náklady na administratívu ako aj problematiku agresívnej daňovej optimalizácie. Viac o agresívnej daňovej optimalizácii.

Celá téma naberá úplne iný rozmer, ak sa rozšíri aj o zahraničné možnosti. 

Daňové priznanie FO a kryptomeny

Daňové priznanie podávať nemusíte v prípade, ak ste kryptomenu len:

• nakupovali;
• presúvali z jednej peňaženky na druhú, pričom nebola realizovaná výmena za inú kryptomenu;
• vyťažili;
• držali na svojom účte bez pohybu.

Na druhej strane pri akejkoľvek výmene kryptomeny, už máte povinnosť podať daňové priznanie, a to najmä v prípadoch, ak ste:

• vymenili kryptomenu za inú kryptomenu/majetok;
• predali kryptomenu späť za tradičné meny (napr. €);
• nakúpili tovar priamo za kryptomeny;
• vymenili kryptomenu za poskytnutie služby;
• inak odplatne previedli kryptomenu.

Aký typ daňového priznania zvoliť?

Svoj príjem z obchodovania s kryptomenami musíte priznať v daňovom priznaní k dani z príjmov FO typ B, príslušný formulár môžete nájsť na stránke finančnej správy.   

Zdaňovanie kryptomien vs. podielových fondov, cenných papierov a komodít 

Zdaňovanie kryptomien je u fyzických osôb odlišné od zdaňovania príjmov z podielových fondov, derivátov, cenných papierov alebo komodít. Každý z týchto príjmov má v princípe iné daňové a sčasti aj odvodové zaťaženie a najmä pri vypĺňaní daňového priznania u aktívne investujúcich fyzických osôb je to administratívne zaujímavá práca. 

Ako bolo spomenuté vyššie, základný rozdiel medzi zdaňovaním kryptomien a cenných papierov je v absencii oslobodenia od dane z príjmov pri kryptomenách, ako to poznáme u obchodovaných cenných papierov. V niektorých prípadoch sa preto viac oplatí založiť tzv. tokenovú spoločnosť (na Slovensku alebo v zahraničí), ktorá vypláca dividendy zo zdaneného zisku. V prípade, ak takáto spoločnosť má byť v zahraničí, treba dávať pozor na opatrenia proti zahraničným štruktúram. Viac sme o tom písali v rôznych článkoch a vyjadreniach tu alebo tu. 

Čo v prípade darovania, či zdedenia kryptomeny FO?

Fyzickej osobe nepodnikateľovi, ktorej bola kryptomena darovaná alebo ju zdedila, nevzniká v momente jej nadobudnutia žiaden zdaniteľný príjem. Ten vznikne až v momente jej predaja, či výmeny za inú kryptomenu, tovar, či služby.

V prípade kryptomeny však nie je možné od dosiahnutého príjmu odpočítať výdavok zodpovedajúci hodnote darovanej alebo zdedenej kryptomeny, ako je to v prípade hmotného a nehmotného majetku nadobudnutého darom. Takto sa vyjadrila nedávno aj finančná správa. 

Rozdelenie kryptoaktív alebo kam zaraďujeme kryptomeny? 

Vo všeobecnosti je možné kryptoaktíva rozdeliť na tri základné skupiny: 

• platobné kryptoaktíva; 
• úžitkové kryptoaktíva; 
• finančno-investičné kryptoaktíva;

Vo viacerých prípadoch sa funkcia konkrétneho kryptoaktíva prekrýva. Napríklad pri emisii tokenov je možné, že predmetný token plní úžitkovú funkciu (napríklad vstup do nejakého ekosystému), ale zároveň má aj funkciu finančno-investičnú. Investor chce predmetný token nadobudnúť, lebo verí, že narastie na cene. Takéto tokeny sa niekedy označujú aj ako hybridné. 

Zaradenie konkrétneho kryptoaktíva do niektorej zo skupín napomáha hlavne pri DPH režime kryptoaktív (neplatí totiž, že každá transakcia s kryptoaktívami je od DPH oslobodená – viac informácií tu). Rovnako je to dôležité aj z hľadiska dane z príjmov, hlavne v jurisdikciách, ktoré rozpoznávajú detailnejšie jednotlivé typy týchto aktív a prisudzujú im rôzne daňové (účtovné) režimy.

Čo sú bitcoiny? 

Bitcoin je prvá a najpoužívanejšia kryptomena alebo digitálna, virtuálna mena. Prvýkrát sa bitcoin objavil na verejnosti 3.1.2009. Za jeho vznikom stojí osoba alebo skupina osôb, ktorá sa označuje pseudonymom Satoshi Nakamoto. 

Bitcoin umožňuje vykonávať platby kdekoľvek na svete, nie je potrebný žiadny bankový účet alebo registrácia v banke. Globálne platby fungujú na technológii peer-to-peer, ktorá nepodlieha žiadnej inštitúcii, ktorá by bitcoin a ostatné kryptomeny kontrolovala a ovplyvňovala. Transakcie sú zapisované do decentralizovanej databázy blockchain.

Kľúčové vlastnosti bitcoinov a kryptomien sú odlišné od fungovania klasických peňažných mien:

• Sú decentralizované – bitcoiny nie sú riadené a spravované žiadnym ústredným orgánom. To znamená, že žiadna vláda, firma ani banka nie je možná umelo túto virtuálnu menu ovplyvňovať. Nie je možné falšovanie, blokovanie financií ani inflácia.
• Bitcoiny predstavujú špecializovaný software – aj napriek tomu je počet bitcoinov obmedzený (podobne ako zásoby zlata a podobne ako zlato sa musí bitcoin ťažiť).
• Transakcie sú zadarmo – alebo s veľmi nízkym poplatkom.
• Transakcie prebiehajú s kýmkoľvek na svete, v akomkoľvek objeme a okamžite.
• Bitcoiny môžu byť uložené aj v počítači, alebo na USB kľúči, poprípade v špeciálnom hardvérovom zariadení so softvérom na uchovávanie kryptomien – kryptopeňaženka.
• Bitcoin je možné rozdeliť až na 8 desatinných miest = 0.000 000 01 BTC.

Bitcoin vs. Altcoiny

Od bitcoinov odlišujeme altcoiny, čo znamená alternative coin. Ide o všetky kryptomeny odlišné od bitcoinu (napr. Ripple, Cardano, Dodgecoin…). Altcoiny taktiež umožňujú obchodovať spôsobom peer-to-peer a dokonca zdieľajú určité charakteristiky s bitcoinami.

Na vytváranie blokov a overovanie transakcií používajú altcoiny odlišný mechanizmus konsenzu. Vznik altcoinov je do určitej miery spojený s potrebou rýchlejšej a jednoduchšej kryptomeny, ako bol bitcoin. Takisto bitcoiny sú síce pseudo-anonymné, neponúkajú však úplnú anonymitu, ako je to napríklad pri niektorých altcoinoch (napr. Zcash). 

Tak ako majú altcoiny svoje výhody majú aj nevýhody. Je potrebné poukázať na fakt, že mnoho altcoinov je podvodných a celkovo ich existuje veľké množstvo, ale väčšina z nich sa nikdy neuchytí. 

Čo sú kryptomeny?

Kryptomeny predstavujú typ elektronickej digitálnej meny čiže elektronické peniaze (aj bitcoin je kryptomena). Ide o novodobé platidlo, ktoré vzniklo za účelom: 

• zvýšenia transparentnosti finančného systému;
• poskytnutia súkromia pri finančných operáciách;
• zlepšenie bezpečnosti financií (absolútna bezpečnosť bez obavy zo zneužitia účtu);
• zlepšenie rýchlosti prevodov a obchodovania na celom svete (okamžitý prevod financií);
• vytvorenia univerzálnej decentralizovanej meny (mena nepodlieha bankám ani štátom);

Vo všeobecnej mustre typov kryptoaktív sa kryptomeny štandardne zaraďujú medzi tzv. virtuálne meny. Tento pojem rozpoznáva aj slovenský právny poriadok vo viacerých predpisoch. Ide napríklad zákon o legalizácií príjmov z trestnej činnosti, účtovné predpisy alebo zákon o dani z príjmov. Aj preto nie je právne ustálené, či je možné pod dnes rozpoznateľný právny pojem “virtuálna mena” subsumovať všetky existujúce kryptoaktíva.  

Najpopulárnejšie kryptomeny:

• Bitcoin (BTC)
• Ripple (XRP)
• Ethereum (ETH)
• Cardano
• Litecoin (LTC)
• IOTA
• Tron (TRX)
• DECENT (DCT)

Čo je virtuálna mena? 

V zmysle Smernice Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2018/843 z 30. Mája 2018 ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu sú virtuálne meny digitálny nositeľ hodnoty, ktorá nie je vydávaná ani zaručená centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, nie je nutne naviazaná na menu etablovanú v súlade so zákonom a ktorá nemá právny status meny ani peňazí, ale je akceptovaná fyzickými alebo právnickými osobami ako výmenný prostriedok, ktorý možno elektronicky prevádzať, uchovávať a elektronicky s ním obchodovať.

Výhody virtuálnych mien 

• Decentralizácia a deregulácia;
• Anonymita;
• Deflačný charakter;
• Rýchlosť a jednoduchosť platieb (minimálne transakčné poplatky).

Nevýhody virtuálnych mien

• Nenávratnosť v prípade odoslania na zlú adresu;
• Vysoká miera kolísavosti hodnoty;
• Bezpečnosť (môžu byť terčom hackerov).

V súvislosti s nariadením MiCA sa však dozvedáme, že pojem virtuálna mena zahŕňa len jeden typ kryptoaktív. Okrem nich však existuje viacero hlavných kryptoaktív a množstvo derivátov. 

História Bitcoinu

Bitcoin funguje už od 3.1.2009 (dátum uvedenia na trh). Napr. 20.11.2015 ste si mohli kúpiť 1 Bitcoin (1 BTC) za 307.02 EUR. Celý systém bol založený na peer-to-peer open source sieti. Tá zaisťuje decentralizovanú sieť užívateľov. Predpokladá sa, že za všetkým je Satoshi Nakamoto. Meno alebo pseudonym. Osoba alebo osoby, ktoré dodnes utajujú svoju identitu. Predpokladá sa, že pôvod majú v Indii. Aj keď identita je skrytá tak faktom zostáva, že Satoshi Nakamoto vlastní majetok viac ako 1 000 000 BTC.

Kryptomeny a naše služby

V spolu s našou advokátskou kanceláriou Highgate Law & Tax riešime aj viaceré komplexné s kryptom súvisiace projekty. Ide napríklad (uvádzame iba verejne známe informácie): 

• poskytovanie konzultácií k zdaňovaniu príjmov z kryptoaktív a daňová optimalizácia – viac informácií tu;
• právne a daňové poradenstvo fondom investujúcich do kryptoaktív (najmä Slovensko, Gibraltár, Malta, Česko, BVI);
• vytváranie SAFT zmluvných konštruktov; 
• právne, regulačné, daňové a účtovné nastavenie emisných krypto projektov (napríklad: Altfins);
• právne, regulačné, daňové a účtovné nastavenie decentralizovaných búrz (napríklad: Mangata); 
• regulačné poradenstvo pre investičné platformy (napríklad: Fumbi);
• komplexné nastavenie právnej, daňovej, regulačnej a účtovnej architektúry pre nové krypto projekty. 

Tak ako jedny z mála (ak nie jediný) v Slovenskej republike poskytujeme klientom komplexné daňové, právne a účtovné poradenstvo pre spoločnosti, služby a produkty využívajúce technológiu blockchain. Poskytujeme komplexné poradenské činnosti v oblasti regulácie a zdaňovania kryptomien, nastavenia a zakladania fondových štruktúr investujúcich do virtuálnych mien, ako aj v oblasti regulačnej analýzy, návrhov a implementácie štruktúr financovania spoločností s využitím tokenizácie služieb, hmotného a nehmotného majetku (ICO, UTO, STO). 

Založili sme napríklad aj prvú a jedinú stránku venujúcu sa právnym, daňovým a účtovným témam v oblasti kryptoaktív – crypto tax & law. Okrem toho neustále o tejto téme prednášame na odborných poradenských fórach, pomáhame štátu uchopovať legislatívu a riešime v praxi množstvo krypto projektov.