Zdaňovanie bitcoinov a iných kryptomien

125,00 

Naši klienti na účtovníctvo majú školenie 75% zľavu.
Pre získanie promo kódu prosím kontaktujte beata.vojtkova@cag.sk

82 na sklade

Kategórie:

Popis

Obsah školenia zdaňovania kryptomien

Školenie sa v základných rámcoch zaoberá: 

  • Zdaňovaním kryptomien u FO na Slovensku; 
  • Zdaňovaním kryptomien u SZČO na Slovensku; 
  • Zdaňovaním kryptomien u PO na Slovensku; 
  • Presunom (darovanie, vklad, predaj) kryptomeny z FO na inú FO alebo PO s cieľom daňovej optimalizácie;
  • Transferovým oceňovaním pri presune kryptomien z FO; 
  • Zahraničným možnostiam daňovej optimalizácií pri zdaňovaní kryptomien;
  • „Obhájiteľnosti“ jednotlivých daňovo-optimalizačných krokov; 
  • Hranicou nástupu trestnoprávneho roviny pri daňovej optimalizácií z príjmov z predaja kryptomien;
  • Presunom (darovanie, vklad, predaj) kryptomeny z FO na inú zahraničnú FO alebo PO s cieľom daňovej optimalizácie.

Zdaňovanie Bitcoinov a iných kryptomien v právnych, daňových a praktických súvislostiach

Školenie predstavuje komplexný právno-daňovo-praktický základný náhľad do možností daňovej optimalizácie zdaňovania príjmov z virtuálnych mien. Školenie sa tak venuje nielen jednotlivým možnostiam v rámci slovenského daňového práva. Cieľom školenia je hlavne priblížiť relevantné právne, daňové a praktické súvislosti spojené s využitím zahraničných tzv. „crypto-friendly“ jurisdikcií. 

Všeobecne viac o využívaní offshore spoločností v roku 2021 sa však môžete dozvedieť na tomto školení Petra Vargu: Oplatí sa vôbec mať dnes offshore firmu? Ak áno, komu a kedy?

V súvislosti práve s takouto potenciálnou daňovou optimalizáciou má školenie za cieľ zadefinovať hranice legality a legitimity takýchto krokov. V niektorých agresívnejších formách totiž môže dochádzať k napĺňaniu znakov trestného činu skrátenia dane a poistného. Nemenej dôležité je tiež forma a spôsob vloženia kryptomien do zahraničnej spoločnosti, čo býva v praxi niekedy problematické. 

Z našej súčasnej praxe evidujeme tiež reálne presuny fyzických osôb do zahraničia s cieľom zmeniť svoju daňovú rezidenciu. Školenie sa tak venuje práve aspektom zmeny daňovej rezidencie zo Slovenska do inej krajiny a jednotlivým podmienkam „obhájiteľnosti“ takejto zmeny. 

Kedy pri daňovej optimalizácií môže dôjsť k naplneniu znakov trestného činu si môžete prečítať v daňovej analýze Petra Vargu ku kauze Andreja Kisku a KTAG alebo v článku sčasti prebratým a doplneným portálom Trend

Bude nejaká zmena pri zdaňovaní Bitcoinov a iných kryptomien na Slovensku? 

Peter Varga je súčasťou pracovnej skupiny Ministerstva financií SR, ktorej cieľom je aj zlepšiť a zefektívniť zdaňovanie kryptomien na Slovensku. Súčasný režim, ktorý v tých najhorších scenároch predstavuje efektívne daňovo-odvodové zdanenie na úrovni 35 % (FO nemusí platiť nevyhnutne 25 % + 14 %) na jednej strane núti k presunu kapitálu do zahraničia a na strane druhej vytvára podhubie pre krátenie dane a poistného (t.j. zatajovanie príjmov a podobne). 

Navyše na Slovensku evidujeme akúsi absenciu právnej istoty a praktických návodov zo strany finančnej správy vo vykazovaní relevantných dát pre určenie základu dane. Inými slovami, hlavne pri aktívnych účastníkov obchodov s kryptomenami je celková administratívna agenda spojená s výpočtom základu dane komplikovaná, ba až nemožná. To vytvára priestor pre svojvôľu či už zo strany daňových subjektov, ale potenciálne aj zo strany štátu, ktorý v rámci výkonu daňovej kontroly môže uplatniť vlastný prístup k výpočtu základu dane. 

Súčasnou snahou aj Petra Vargu ako člena príslušnej pracovnej skupiny v rámci Ministerstva financií je tak vytvoriť potenciálne akýsi rámec pre osobitné nazeranie na príjem pri kryptomenách. Aj keď filozofia okolo definovania príjmu je ustálená (t.j. výmena kryptomeny za kryptomenu je príjmom) a náš zákon o dani z príjmov je postavený na štandardných definičných rámcov pojmu príjem, v rámci tejto iniciatívy je možné vidieť istý priestor pre zadefinovanie určitej výnimky práve pri kryptomenách. Tá by mohla v tom jednoduchšom a menej veľkorysom variante znamenať poskytnutie praktického vyjasnenia zo strany finančnej správy. Toto vyjasnenie by sa malo hlavne týkať témy, či a kedy vzniká príjem pri obchodovaní s kryptomenami a ako to vykazovať. Okrem toho by sa potenciálne dalo legislatívne nastaviť obdobné oslobodenie od dane z príjmov ako poznáme pri príjmoch z predaja obchodovaných cenných papierov. 

V tomto veľkorysejšom variante sa však pracuje s myšlienkou posunutia vzniku príjmu z obchodovania s kryptomenami (napríklad aktívny trading v rámci plaformy kryptoburzy) na obdobnej filozofickej báze ako u fyzických osobách pri zdaňovaní štandardnejších príjmov (napríklad príjem z podnikania), kedy sa zdanenie odkladá do momentu príchodu finančných prostriedkov na účet. Išlo by to teda o výnimku zo všeobecne akceptovaného vnímania vzniku príjmu. 

Príjmy z predaja kryptomien 

Právnická vs fyzická osoba

Na prvý pohľad sa môže zdať, že hlavný rozdiel medzi zdaňovaním (zahŕňa aj odvody) príjmov z kryptomien medzi fyzických a právnickými osobami tkvie v absencii povinnosti platiť zdravotné poistné z príjmov z kryptomien u právnických osôb. Nie je tomu však celkom tak. U právnických osôb do hry totiž vstupuje aj účtovníctvo. Napríklad pri obstaraní virtuálnej meny za poskytnuté služby alebo tovar pre účtovné účely musíte takúto virtuálnu menu oceniť reálnou hodnotu. A následne ak vznikne rozdiel medzi pohľadávkou (suma za poskytnutý tovar alebo službu), je tento rozdiel podľa finančnej správy nielen súčasťou výnosov/nákladov spoločnosti, ale aj súčasťou základu dane právnickej osoby. 

Na druhej strane pri veľmi podobnom prípade, kedy právnická osoba obstará virtuálnu menu za finančné prostriedky, oceňuje takto získanú virtuálnu menu rovnako pre účely účtovníctva v reálnej hodnote. Avšak ak sa obstarávacia hodnota odlišuje od reálnej hodnoty, základ dane právnickej osoby to neovplyvňuje (aj keď v účtovníctve sa to prejaví ako strata alebo zisk). 

Okrem účtovných aspektov je treba brať do úvahy aj charakter príjmov z predaja kryptomien u fyzických osôb, kde existuje niekoľko možností ich daňovo-odvodového uchopenia. Okrem toho u právnických osôb treba brať do úvahy aj daň z dividend, zvýhodnenú 15 % sadzbu dane, náklady na administratívu ako aj problematiku agresívnej daňovej optimalizácie. Viac o agresívnej daňovej optimalizácii.

Celá téma naberá úplne iný rozmer, ak sa rozšíri aj o zahraničné možnosti. 

Zdaňovanie kryptomien vs. podielových fondov, cenných papierov a komodít 

Zdaňovanie kryptomien je u fyzických osôb odlišné od zdaňovania príjmov z podielových fondov, derivátov, cenných papierov alebo komodít. Každý z týchto príjmov má v princípe iné daňové a sčasti aj odvodové zaťaženie a najmä pri vypĺňaní daňového priznania u aktívne investujúcich fyzických osôb je to celkom zaujímavá práca. Ako bolo spomenuté vyššie, základný rozdiel medzi zdaňovaním kryptomien a cenných papierov je absencia oslobodenia od dane z príjmov pri kryptomenách ako to poznáme u obchodovaných cenných papierov. Ako však bolo spomenuté vyššie, je snaha toto zmeniť. 

Peter Varga sa tejto téme viac venoval v školení: Zdaňovanie podielových fondov, cenných papierov a komodít.

Držím kryptomeny, mám si založiť offshore spoločnosť? 

Aj áno aj nie. Opäť, v určitých prípadoch môže využívanie offshore spoločnosti pre tieto účely naplniť znaky trestného činu skrátenia dane a poistného. Na druhej strane, vo viacerých prípadoch je stále aj dnes možné takéto offshore spoločnosti využiť. Treba sa však poradiť s odborníkom, ktorý vám nepovie len o daňových sadzbách v danej krajine, ale aj o právnych súvislostiach (t.j. „obhájiteľnosť“ na Slovensku, vylúčenie trestnoprávnej zodpovednosti a podobne) ako aj praktických aspektoch. Práve praktické aspekty môžu byť pri offshore spoločnostiach v súčasnosti kľúčové v rozhodovaní (napríklad bankový účet, náklady na údržbu, prípadné cestovanie a podobne). Viac o tejto téme v školení: “Oplatí sa vôbec mať dnes offshore firmu? Ak áno, komu a kedy?

Prednášajúci

Peter Varga

Peter Varga je vedúci partner daňovo-účtovnej spoločnosti CARPATHIAN Tax & Accounting a advokát advokátskej kancelárie Highgate Law & Tax. Peter sa venuje predovšetkým daniam a daňovému právu, čo zahŕňa komplexné služby v oblasti daňovo efektívneho nastavenia podnikania pre malé a stredne veľké firmy vrátane ich zastupovania pred daňovými úradmi a súdmi. Peter sa týmto témam venuje už niekoľko rokov, radí „jednoosobovým sročkám“ ako aj veľkým korporáciám v jednoduchých ako aj zložitých daňových otázkach, píše články a prednáša na rôznych konferenciách. Peter je tiež členom pracovnej skupiny Ministerstva financií SR na zlepšenie kapitálového trhu na Slovensku.

Bitcoin a kryptomeny

Čo sú bitcoiny? 

Bitcoin je prvá a najpoužívanejšia kryptomena alebo digitálna, virtuálna mena. Prvýkrát sa Bitcoin objavil na verejnosti 3. 1. 2009. Za jeho vznikom stojí osoba alebo skupina osôb, ktorá sa označuje pseudonymom Satoshi Nakamoto

Bitcoin umožňuje vykonávať platby kdekoľvek na svete, nie je potrebný žiadny bankový účet alebo registrácia v banke. Globálne platby fungujú na technológii peer-to-peer, ktorá nepodlieha žiadnej inštitúcii, ktorá by Bitcoin a ostatné kryptomeny kontrolovala a ovplyvňovala. Transakcie sú zapisované do decentralizovanej databázy blockchain.

Kľúčové vlastnosti bitcoinov a kryptomien sú odlišné od fungovania klasických peňažných mien:

  • Sú decentralizované – Bitcoiny nie sú riadené a spravované žiadnym ústredným orgánom. To znamená, že žiadna vláda, firma ani banka nie je možná umelo túto virtuálnu menu ovplyvňovať. Nie je možné falšovanie, blokovanie financií ani inflácia.
    • Bitcoiny sú špecializovaný software – aj napriek tomu je počet Bitcoinov obmedzený (podobne ako zásoby zlata a podobne ako zlato sa musí Bitcoin ťažiť).
    • Transakcie sú zadarmo – alebo s veľmi nízkym poplatkom.
  • Transakcie prebiehajú s kýmkoľvek na svete, v akomkoľvek objeme a okamžite.
  • Bitcoiny môžu byť uložené aj v počítači, alebo na USB kľúči, poprípade v špeciálnom hardvérovom zariadení so softvérom na uchovávanie kryptomien – kryptopeňaženka.
  • Bitcoin je možné rozdeliť až na 8 desatinných miest = 0.000 000 01 BTC

Čo sú kryptomeny?

Kryptomeny sú typ elektronickej digitálnej meny čiže elektronické peniaze (Aj Bitcoin je kryptomena). Ide o novodobé platidlo, ktoré vzniklo za účelom: 

  • zvýšenia transparentnosti finančného systému
  • poskytnutia súkromia pri finančných operáciách
  • zlepšenie bezpečnosti financií (absolútna bezpečnosť bez obavy zo zneužitia účtu)
  • zlepšenie rýchlosti prevodov a obchodovania na celom svete (okamžitý prevod financií)
  • vytvorenia univerzálnej decentralizovanej meny (mena nepodlieha bankám ani štátom)

Kryptomeny, hoci sú digitálne peniaze, majú reálnu hodnotu danú ponukou a dopytom užívateľov.

Najpopulárnejšie kryptomeny

  • Bitcoin (BTC)
  • Ripple (XRP)
  • Ethereum (ETH)
  • Cardano
  • Litecoin (LTC)
  •  IOTA
  • Tron (TRX)
  • DECENT (DCT)

História Bitcoinu

Bitcoin funguje už od 3. 1. 2009 (dátum uvedenia na trh). Napr. 20.11.2015 ste si mohli kúpiť 1 Bitcoin (1 BTC) za 307.02 €. Celý systém bol založený na peer-to-peer open source sieti. Tá zaisťuje decentralizovanú sieť užívateľov. Predpokladá sa, že za všetkým je Satoshi Nakamoto. Meno alebo pseudonym. Osoba alebo osoby, ktoré dodnes utajujú svoju identitu. Predpokladá sa, že pôvod majú v Indii. 

Aj keď identita je skrytá tak faktom zostáva, že Satoshi Nakamoto vlastní majetok viac ako 1 000 000 BTC.