Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre DPH po prekročení obratu 49 790 EUR. V praxi sa však stáva, že niektorí podnikatelia úmyselne alebo neúmyselne túto povinnosť opomínajú. Veľmi časté sú prípady, kedy podnikatelia zakladajú viacero spoločností neregistrovaných na DPH s cieľom rozdeliť obrat svojho podnikania medzi viacero subjektov a neprekročiť tak hranicu 49 790 EUR na každej zo spoločností.

V niektorých prípadoch pri takýchto praktikách ide o legitímnu daňovú optimalizáciu. Vo viacerých prípadoch sa však jedná o jej agresívnejšiu podobu, ktorá v individuálnych podobách môže napĺňať znaky trestného činu. Vzhľadom na našu právnu expertízu v oblasti daní sme sa preto rozhodli zorganizovať tento webinár s cieľom napríklad pokúsiť sa zadefinovať hranicu medzi legálnosťou a nelegálnosť takýchto konaní.

Registrácia na DPH

Platcom DPH sa na Slovensku zdaniteľná osoba stane až potom ako prekročí obrat 49 790 EUR a registrujete sa na DPH. Tento prístup je tak odlišný od prístupov, ktoré poznáme z niektorých iných krajinách EÚ. Tam sa totiž stanete platcom DPH už okamihom prekročenia príslušného obratu. Obdobne ako je to na Slovensku pri predaji nehnuteľnosti. Ak slovenská zdaniteľná osoba (t.j. štandardne podnikajúca fyzická alebo právnická osoba) predáva nehnuteľnosť za viac ako 49 790 EUR, platcom DPH sa stane už samotným dodaním alebo prijatím platby (a nie až po registrácií na DPH).

Obrat na účely registrácie DPH

Do tohto obratu sa nezapočítavajú niektoré dodania tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od DPH. Kým napríklad výnosy z dodaných služieb zdravotnej starostlivosti, vzdelávacích služieb alebo prevádzkovania lotérií sa do obratu nezapočítavajú, výnos z predaja staršej nehnuteľnosti, ktorá je oslobodená od DPH sa do obratu už zahrňuje. Takže aj keď zdaniteľná osoba vykonáva výlučne činnosti, ktoré sú oslobodené od DPH (napríklad: predáva staré nehnuteľnosti alebo poskytuje finančné služby), po prekročení obratu sa musí registrovať na DPH. Následne ako platca DPH však svoje dodania DPH nezaťažuje.

Je točenie „neDPH“ firiem legálne? Môže to byť aj trestné?

Aj áno, aj nie. Táto otázka ako aj vyššie uvedený prípad so sesterskými spoločnosťami v rámci skupiny „Rekonštrukcia“ môže za určitých okolností napĺňať nielen znaky zneužitia práva, ale aj niektorého z podvodných daňových trestných činov. Na druhej strane, ak je takáto štruktúra postavená na legitímnych základoch (t.j. odôvodniteľná aj inými ako daňovými dôvodmi), je obhájiteľnosť je určite vyššia.

Každú takúto situáciu je však potrebné vnímať veľmi individuálne. Súdna prax sa javí, že by mohla k tejto téme zaujať agresívnejší prístup a minimálne v rovine interpretácie zneužitia práva aplikovať extenzívnejší výklad. Tým nie je vylúčené, že predmetný prípad nebude považovať za podvodné konanie a nepostúpi to aj na orgány činné v trestnom konaní.

To by znamenalo, že na vyššie spomenutý prípad sesterských spoločností by sa správca dane mal pozrieť minimálne cez optiku zneužitia práva a požadovať od podnikateľa (pričom nie je jasné, že od ktorého subjektu konkrétne) doplatenie DPH v celej sume počnúc 31. dňom po dni, kedy sa niektorá zo spoločností (pričom nie je jasné, ktorého subjektu by sa to týkalo) správca dane mal minimálne požadovať úhradu DPH zo všetkých dodaní.

Ako aj vyplýva z vyššie uvedeného príkladu, správcovi dane je v praxi zverená veľmi významná diskrečná právomoc pri rozhodovaní. To vytvára právnu neistotu. Podnikateľ tak nemusí vedieť predvídať správanie správcu dane a prípadne orgánov činných v trestnom konaní. V jednom českom prípade s podobnou faktickou situáciou, ako je prípad skupiny „Rekonštrukcia“, uložil správca dane povinnosť doplatiť DPH spoločníkovi, fyzickej osobe predmetných spoločností. V odbornej právnej reči sa takémuto agresívnemu prístupu hovorí „piercing the corporate veil“.

Čo sa zahrňuje do obratu na DPH?
Aké dopady má neskorá registrácia pre DPH?
Kedy môžeme v prípade „točenia“ firiem hovoriť o nelegálnom konaní?
Kde je hranica trestného činu?
Atď.