Top

Naše aktivity

Vyplácanie peňazí z firmy počas pandémie

Pre kritickú časť podnikateľov bol rok 2019 veľmi úspešným rokom. Pre niektorých dokonca aj rok 2020. Mnohí podnikatelia si však aj kvôli 7 % dani z dividend zisky zo svojich firiem nevyplácali. Viacerí to riešili napríklad navyšovaním svojej pokladne, alebo kontinuálnym požičiavaním finančných prostriedkov zo spoločnosti. Tu však ide o krátkozrakú daňovú optimalizáciu. 

Pandémia, okrem toho čo je často skloňované, priniesla napríklad aj zmenu v nazeraní zákonov na zákonnosť vyplácania si peňazí zo spoločnosti. Rovnako zvýšila apetít štátu na ešte asertívnejšie vnímanie určitých právnych a daňových súvislostí (napríklad boj proti agresívnej daňovej optimalizácii, sankciu zhabania časti majetku a podobne).

Majetok spoločnosti nie je majetok jej vlastníka

V súvislosti s podnikaním cez obchodné spoločnosti si treba v prvom rade uvedomiť, že spoločnosť je samostatným právnym subjektom oddeleným od jej ultimátneho majiteľa – fyzickej osoby. Toto tvrdenie neznamená len akési právne klišé, ale má významné právne a daňové konsekvencie. Napríklad za určitých okolností môže byť vyberanie/posielanie finančných prostriedkov z vlastnej spoločnosti dokonca trestným činom. V menej závažných prípadoch ide o rôzne daňové riziká, či nezákonnosť vyplatenia starých ziskov. 

Vysoká pokladňa alebo nevyplatené zisky

V praxi je úplne prirodzené pri menších spoločnostiach si menšie zisky vôbec nevyplácať. Podnikateľ má pocit, že s finančnými prostriedkami vlastnej spoločnosti môže voľne disponovať a kedykoľvek si ich tak v akejkoľvek forme vyplatiť alebo jednoducho vybrať z účtu. Navyše, pri menších číslach a vlastníkmi riadených spoločnostiach, nie je pre takýchto vlastníkov štandardne komfortné platiť pri výplate zisku 7 % zrážkovú daň z dividend. O to menej finančne komfortné je vyplácať si štandardný plat ako zamestnanec vo vlastnej s.r.o. (inej obchodnej spoločnosti) alebo odmenu konateľa (hlavne kvôli vysokým odvodom).

Výsledkom tak býva napríklad vysoká pokladňa, pohľadávky voči vlastníkom v súvahe (pôžička spoločníkovi) alebo vysoký nevyplatený zisk. A ak by v takejto situácii došlo u predmetnej spoločnosti k finančným problémom, mohlo by to mať nasledujúce právne dopady (podľa situácie, ktorá tomu predchádzala): 

  • ručenie štatutára celým svojim majetkom za nesúlad pokladne s reálnym stavom; 
  • záväzok vlastníka uhradiť spoločnosti celú svoju pohľadávku, pričom takýto vlastník je v spojitosti s týmto záväzkom exponovaný do výšky celého svojho majetku; 
  • zodpovednosť vlastníka za úpadok spoločnosti (napríklad aj za vyplatenie dividend), kde vlastník zodpovedá celým svojim majetkom; alebo
  • nezákonnosť vyplatenia ziskov zo spoločnosti;

Netransparentné vyplácanie z firmy a prax daňových úradov

Prax daňových úradov je v tomto ohľade rôznorodá. V niektorých prípadoch však daňové úrady majú tendenciu takéto nepomenované príjmy vlastníkov zo spoločnosti reklasifikovať na príjmy zo závislej činnosti (t.j. zdaňovať a následne „zodvodňovať“ ako +- príjmy zamestnancov) alebo na tzv. ostatné príjmy. Tie podliehajú 19 % / 25 % sadzbe dani z príjmov a 14 % zdravotnému odvodu. 

Vyplácanie dividend

Obchodný zákonník zakazuje spoločnosti rozdeliť čistý zisk alebo iné vlastné zdroje vlastníkom, ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobí svoj úpadok. Tu treba upozorniť, že medzi vyplatením ziskov a úpadkom nemusí byť priama časová súvislosť. A to je v čase pandémie veľmi dôležitá poznámka. Za určitých okolností sa tak vlastník legálne k týmto ziskom nemusí vedieť dostať. Pokiaľ spoločnosť vyplatí dividendy „za pekného počasia“, vlastník sa môže čiastočne viacerým rizikám preventívne vyhnúť. V niektorých prípadoch je dokonca možné vyplatiť dividendy aj bez toho, aby sa uplatnila 7 % zrážková daň z dividend a tak takéto právne štruktúrovanie vie mať aj príjemné vedľajšie účinky.

Rovnako sa vlastník nemusí vedieť legálne dostať k finančným prostriedkom vo svojej spoločnosti, ak tá má záporné imanie, alebo sa nachádza v tzv. kríze. Pri niektorých typoch biznisov (napríklad prenájom nehnuteľností) je takáto finančná situácia úplne bežná a štandardná. Napriek tomu však isté obmedzenia existujú a aj v kontexte vyššie uvedených rizík na ne netreba zabúdať. 

Nastavovanie štruktúry po právnej a daňovej stránke

V rámci spolupráce CARPATHIAN s našou advokátskou kanceláriou Highgate Law & Tax radíme našim klientom pri nastavovaní ich podnikateľského fungovania z právneho a daňového hľadiska. Tých právnych nástrah je dnes v právnom poriadku a úrovni právneho a daňového systému na Slovensku nesmierne veľa. V súvislosti s touto témou to nie je iba otázka vyplácania zisku/finančných prostriedkov zo spoločnosti počas pandémie a prípadné daňové hľadiská. Od 1.1.2021 podnikateľov zaujímajú aj otázky ochranného opatrenia zhabania časti majetku či zaistenie vecí, ktoré štát po novom vie relatívne flexibilne a dostatočne invazívne aplikovať v takej miere, že podnikateľ stratí aj pevnú pôdu pod nohami. Rovnako sa javí byť riziková pre podnikateľov aj nová právna úprava legalizácie výnosov z trestnej činnosti. Jej efekty môžu byť pre podnikateľov veľmi negatívne a to aj pri úplne banálnych podnikateľských prešľapoch. 

Právne a daňové prostredie je čoraz komplexnejšie. Komplexnejší je aj podnikateľský život. A aj práve preto je rozumné sa týmto výzvam venovať radšej preventívne. 

Tomáš Demo z našej advokátskej kancelárie sa tejto téme venoval bližšie z právneho hľadiska tu alebo v odbornom názore pre denník SME tu.

Kontaktujte nás

Chceli by ste sa viac informovať o našej spoločnosti alebo o niektorom z naších posledných oznámení? Neváhajte nás kontaktovať:

kontakt