Top

Naše aktivity

Rozdiel medzi živnosťou a s.r.o.

Rozdiel medzi živnosťou a s.r.o.

Živnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným? To je azda najčastejšia otázka traumatizujúca každého začínajúceho podnikateľa. My sme pre vás túto problematiku komplexne zanalyzovali a prinášame vám porovnanie medzi podnikaním fyzickej osoby – živnostníka a podnikaním v spoločnosti s ručením obmedzením (s. r. o.), a to z daňového, odvodového ako aj právneho hľadiska.

Dane a odvody

Porovnanie daňového a odvodového zaťaženia podnikateľa – živnostníka a podnikateľa podnikajúceho prostredníctvom s. r. o. je možné ilustrovať na nasledovných zjednodušených príkladoch:

Príklad č. 1: Podnikateľ si na svoje podnikanie založil spoločnosť ABC, s. r. o. Tržby spoločnosti predstavujú sumu 30.000 EUR ročne, na podnikanie neboli vynaložené žiadne ďalšie náklady.

V roku 2020 bola prijatá jedna zo zásadných zmien v oblasti daňového zaťaženia podnikateľov, ktorou je znížená 15%-ná sadzba dane z príjmu pre podnikateľov s tržbami do 100.000 EUR ročne. Pre podnikateľov, ktorí presiahnu túto hranicu ročných tržieb, sa uplatňuje 21%-ná sadzba dane z príjmu. Nakoľko tržby ABC, s. r. o. nepresahujú hranicu 100.000 EUR ročne, uplatní sa 15%-tná sadzba dane. Zisk ABC, s. r. o. po zdanení bude teda predstavovať sumu 25.500 EUR.

Čistý zisk ABC, s. r. o. môže byť však o niečo nižší. Pri menších s. r. o. je totiž bežnou praxou, že sa konateľ v spoločnosti zamestná, prípadne mu je vyplácaná odmena konateľa[1], tieto náklady je preto pre výpočet čistého zisku podnikateľa potrebné odpočítať od jeho zisku po zdanení. Pre zjednodušenie však budeme v tomto príklade počítať s tým, že si podnikateľ nevypláca mzdu ani odmenu konateľa.

Zo sumy zisku po zdanení je následne potrebné odpočítať 7%-nú daň z dividend, pokiaľ si podnikateľ zisk ABC, s. r. o. vyplatí v podobe dividendy a bude ho používať na súkromné účely. Po odpočítaní dane z dividend sa dostávame na sumu 23.715 EUR.

Ak podnikateľ nie je popri vedení jeho spoločnosti paralelne zamestnaný, je povinný odvádzať si ako samoplatiteľ zdravotné odvody v minimálne výške, čo pre rok 2020 predstavuje sumu 70,91 EUR. Čo sa týka sociálnych odvodov, tie nie je povinný odvádzať, pokiaľ nie je zamestnaný alebo si nevypláca odmenu konateľa.

Dane a odvody

Príklad č. 1:  Podnikateľ podniká ako živnostník s tržbami v sume 30.000 EUR ročne, na jeho podnikanie neboli vynaložené žiadne ďalšie náklady.

Právna úprava pre živnostníkov je v súčasnosti veľmi veľkorysá. Živnostníkom, ktorí nemajú žiadne náklady, resp. majú veľmi nízke náklady, umožňuje uplatnenie si tzv. paušálnych výdavkov vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania, maximálne do sumy 20.000 EUR. Zo sumy tržieb 30.000 EUR sa po odpočítaní paušálnych výdavkov dostávame na sumu 12.000 EUR, ktorá bude slúžiť ako základ na vypočítanie výšky zdravotných odvodov, sociálnych odvodov a dane z príjmu.

Pri založení živnosti si podnikateľ – živnostník odvádza sprvu vždy minimálne preddavky na zdravotné poistenie. Ich skutočnú výšku určuje podnikateľovi zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní, na základe jeho daňového priznania.

Výšku zdravotných odvodov podnikateľa vypočítame vydelením sumy 12.000 EUR koeficientom 1,486 = približne 8.000 EUR a uplatnením 14% sadzby na zdravotné poistenie. Výsledná suma odvodov podnikateľa na zdravotné poistenie bude približne 1.130 EUR.

Čo sa týka výpočtu dane z príjmu, pre zjednodušenie môžeme konštatovať, že podnikateľ prevádzkuje živnosť 12 mesiacov, počas ktorých si odvádzal minimálne preddavky na zdravotné poistenie v súhrnnej sume cca 800 EUR. Po odpočítaní tejto čiastky zo sumy 12.000 EUR sa dostávame na sumu 11.200 EUR, z ktorej je možné ďalej si uplatňovať nezdaniteľné časti základu dane. Od roku 2020 sa najzákladnejšia nezdaniteľná časť základu dane zvýšila, a to z približne 3.800 EUR na 4.400 EUR[2]. Po odpočítaní nezdaniteľnej časti základu dane sa dostávame na sumu 6.800 EUR, z ktorej sa bude vypočítavať daň z príjmu.

Rovnako ako pri príjmoch podnikateľa podnikajúceho v s. r. o., sa aj pre živnostníkov uplatňuje od roku 2020 znížená 15%-ná sadzba dane z príjmu. Daň z príjmu živnostníka s tržbami 30.000 EUR bude preto približne 1.000 EUR.

Po spočítaní dane z príjmov a preddavkov na zdravotné poistenie sa dostávame na výslednú sumu 2.100 EUR ako finálneho daňovo-odvodového zaťaženia živnostníka s príjmami 30.000 EUR. V tomto prípade ide o efektívne daňovo-odvodové zaťaženie podnikateľa hlboko pod 10%, čo sa môže javiť ako veľmi výhodné a atraktívne.

A čo sociálne odvody? Pri sociálnych odvodoch sa na rozdiel od zdravotných odvodov uplatňujú na začínajúcich živnostníkov tzv. odvodové prázdniny. Odvodové prázdniny v praxi znamenajú, že živnostník sociálne odvody neplatí, a to až dovtedy, kým jeho ročné príjmy neprekročia hranicu približne 6.000 EUR. Akonáhle príjmy živnostníka za kalendárny rok prekročia túto hranicu, od 1. júna alebo od 1. októbra nasledujúceho roka[3], živnostník sociálne odvody začína platiť. Výšku sociálnych odvodov vypočíta Sociálna poisťovňa na základe daňového priznania podnikateľa, Sociálna poisťovňa však, na rozdiel od zdravotných poisťovní, nevykonáva ročné zúčtovanie.

V praxi sa často stretávame s tým, že s cieľom vyhnúť sa plateniu sociálnych odvodov podnikatelia začnú podnikať na základe živnosti, ktorú následne ku dňu skončenia odvodových prázdnin zrušia a založia si s. r. o., prostredníctvom ktorej ďalej pokračujú v podnikaní.

Právny kontext transformácie podnikania zo živnosti na s. r. o.

Právny kontext transformácie podnikania zo živnosti na s. r. o.

Podľa uvedených príkladov sa podnikanie na základe živnosti javí pre podnikateľa ako najvýhodnejšia voľba s ohľadom na jeho daňové a odvodové zaťaženie. Ešte atraktívnejším riešením, ktoré množstvo podnikateľov využíva, je zrušenie živnosti a založenie s. r. o. s cieľom vyhnúť sa povinnosti platiť sociálne odvody.

Zmena právnej formy zo živnosti na s. r. o. však nie je v Obchodnom zákonníku explicitne upravená. Ako najelegantnejším riešením pre presun podnikania zo živnosti na s. r. o. sa javí využitie inštitútu predaja podniku. Pri predaji podniku sa celá živá časť podnikania živnostníka „zabalí“ a spolu so všetkými zmluvnými záväzkami živnostníka sa presunie na s. r. o. Momentom účinnosti zmluvy o predaji podniku tak živnostník prestáva podnikať v rámci svojej živnosti a začína podnikať prostredníctvom s. r. o. Výhodou tohto variantu je, že s. r. o., na ktorú bol prevedený podnik, nemusí uzatvárať nové zmluvy, nakoľko všetky zmluvy dovtedy uzatvorené živnostníkom zostávajú v platnosti.

Napriek zdanlivej jednoduchosti sa však tento variant riešenia v praxi takmer vôbec nevyužíva. Veľkou nevýhodou takejto formy transformácie zo živnosti na s. r. o. je skutočnosť, že z takéhoto predaja podniku je živnostník povinný zaplatiť dane. Navyše, nakoľko ide o kúpu a predaj medzi spriaznenými osobami, cena za predaj podniku musí byť trhová a nie je možné ju znížiť za účelom zaplatenia nižšej dane.

V praxi túto situáciu riešia podnikatelia spôsobom, že živnosť jednoducho zrušia a zo dňa na deň začnú fakturovať zo s. r. o. Ak sa na takéto riešenie pozrieme z čisto „tabuľkového“ pohľadu, takáto transformácia zo živnosti na s. r. o. dáva podnikateľom absolútny zmysel a veľa z nich takéto riešenie aj využíva. Ak by sme ale obdobnú situáciu v inom kontexte preniesli do optiky väčších, nadnárodných spoločností, môžeme vidieť, že takéto riešenie nie je z právneho hľadiska to najsprávnejšie.

Ako príklad v tejto súvislosti môžeme uviesť prípad nášho klienta, jednej nadnárodnej spoločnosti, ktorá mala na území Slovenskej republiky založenú dcérsku s. r. o. Táto s. r. o. vykonávala na území Slovenskej republiky isté činnosti pre ostatné spoločnosti v rámci skupiny, z ktorých aj generovala príjmy. Zo dňa na deň sa však materská spoločnosť slovenskej s. r. o. rozhodla, že tieto činnosti slovenská s. r. o. ďalej nebude vykonávať a jej kompetencie sa presunú na druhú dcérsku spoločnosť so sídlom v zahraničí v rámci skupiny. Zo dňa na deň teda slovenská s. r. o. prestala generovať príjmy, ktoré mohli byť zdanené na Slovensku (rovnako, ako by živnostník zo dňa na deň zrušil svoju živnosť a prestal z nej generovať príjmy). Aby celá reštrukturalizácia prebehla v súlade s pravidlami transferového oceňovania, slovenská s.r.o. musela byť odškodnená touto zahraničnou spoločnosťou na ktorú sa funkcie a riziká preniesli. Analogicky sa tento prípad vie použiť na ukončenie „fakturovania“ na živnosti a začatie fakturovania prostredníctvom s.r.o.

Ručenie v rámci živnosti vs. s. r. o.

Ručenie v rámci živnosti vs. s. r. o.

Jednou z najčastejších rovín, na ktorých sa živnosť a s. r. o. porovnávajú, je rovina ručenia. Už azda všeobecne známou informáciou je, že živnostník ručí celým svojím majetkom a spoločník s. r. o. iba do výšky jeho nesplateného vkladu do základného imania spoločnosti – prakticky teda vôbec. V praxi však môžu nastať situácie, kedy sa rozsah ručenia v s. r. o. zmení.

Napríklad môže ísť o situáciu, ak je s. r. o. dlžná voči jej veriteľovi natoľko veľkú sumu, že sa podnikateľ rozhodne, že nechce ďalej v podnikaní na úrovni tejto s. r. o. pokračovať a rozhodne sa túto s. r. o. „utopiť“. V takomto prípade sa môže veriteľ spoločnosti rôznymi spôsobmi domáhať svojich práv, a to buď priamo od konateľa s. r. o.[4], prípadne dokonca aj priamo od jej spoločníka[5]. Veriteľ sa svojich práv môže domáhať prostredníctvom viacerých inštitútov, ktoré sú zakotvené najmú v Obchodnom zákonníku, zákone o konkurze a reštrukturalizácii, prípade aj v Trestom zákone[6].

[1] Odmena konateľa, resp. jeho príjem zo zamestnania je najmä v malých spoločnostiach štandardne veľmi nízky, často na hranici minimálnej mzdy.
[2] Pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane sa u konkrétneho podnikateľa môžu vyskytnúť rôzne modifikácie (napr. vyšší základ dane, podnikateľ je poberateľom starobného dôchodku, podnikateľ má manželku, ktorá sa stará o dieťa a i.). Pre zjednodušenie počítame iba so základnou nezdaniteľnou časťou základu dane bez modifikácií.
[3] V závislosti od toho, kedy živnostník podal daňové priznanie.
[4] Ako príklad je možné uviesť inštitút zodpovednosti konateľa. Konateľ spoločnosti je povinný sa voči spoločnosti správať hospodárne. Ak by konateľ zo dňa na deň rozhodol zrušiť príjmy generujúce kontrakty alebo predať majetok spoločnosti za neprimerane nízku sumu, takéto konanie nebude považované za hospodárne, v čoho dôsledku by mohol byť konateľ spoločnosti veriteľmi spoločnosti žalovaný.
[5] Napríklad v prípade, ak by spoločník svojím konaním do značnej miery zapríčinil úpadok spoločnosti, a to aj práve tým, že spoločnosť prestala vykonávať podnikateľskú činnosť.
[6] Napríklad trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona.

 

Celá prednáška vo video formáte. Téma je rozdelená na dve časti:

Kontaktujte nás

Chceli by ste sa viac informovať o našej spoločnosti alebo o niektorom z naších posledných oznámení? Neváhajte nás kontaktovať:

kontakt