Top

Články a Médiá

Ako zdaňovať virtuálne meny na Slovensku?

Virtuálne meny založené na technológii blockchain dnes predstavujú novú triedu digitálnych aktív, ktorá so sebou prináša množstvo regulačných výziev a to nie len v oblasti finančnej regulácii, ale aj zdaňovania. Absencia komplexnej legislatívy na Slovensku spolu so súčasnou flexibilitou štátov jednostranne definovať svoje vlastné právne rámce virtuálnym menám vytvára pre daňovníkov na konci dňa rôzne aplikačné ťažkosti a právnu neistotu v súvislosti s nadobúdaním alebo disponovaním s týmito aktívami.

Ako máme chápať virtuálne meny?

To akým spôsobom sa majú zdaňovať kapitálové zisky, prípadne domnelé kapitálové zisky, ktoré vznikajú v súvislosti s vlastníctvom, držbou alebo disponovaním virtuálnych mien sa odvíja od ich právnej klasifikácie. Názor, že na zdaňovanie príjmov z virtuálnych mien máme nazerať ako pri výmene štandardných mien je už prekonaný. Z pohľadu slovenského práva je rovnako prekonaný názor, že tieto digitálne aktíva je možné považovať za cenný papier. A to dokonca aj v prípadoch, ak vzniká cez tzv. ICO (Initial Coin Offering), čo predstavuje akúsi obdobu verejnej ponuky cenných papierov alebo kolektívneho investovania. A obdobne platí aj pri elektronických peniazoch, kde virtuálne meny nespĺňajú ich definične znaky.

Napriek neexistujúcej špecifickej slovenskej legislatívy, virtuálne meny je dnes možné klasifikovať ako nehmotné aktívum. A to sa týka nielen aktív ako sú Bitcoin alebo Litecoin, ktoré predstavujú autonómny peňažný režim, v ktorých sa používajú šifrovacie techniky na reguláciu tvorby menových jednotiek a overovanie transakcií s finančnými prostriedkami, ale aj rôznych „žetónov“ fungujúcich ako kvázi licencie na používanie konkrétnych podkladových služieb alebo funkcionalít kam spadá napríklad Ethereum. Zdanenie príjmov z virtuálnych mien tak sleduje rovnaký osud ako pri akomkoľvek inom nehmotnom aktíve.

Čo teda s tým zdanením?

Aj keď existuje množstvo technických otáznikov v súvislosti so zdaňovaním príjmov z virtuálnych mien, je nepochybné, že tento príjem by sa mal vo všeobecnosti zdaňovať. Zdaňovať by sa mal nielen predaj virtuálnej meny za štandardnú menu, ale aj kapitálový zisk, ktorý daňovník dosiahne v rámci digitálneho sveta pri výmene jednej virtuálnej meny za druhú. Pri fyzických osobách je tento príjem štandardne možné klasifikovať ako ostatný príjem, ktorý teda okrem 19%, respektíve 25% sadzby dane podlieha aj zdravotnému odvodu. Za určitých podmienok obchodovanie s virtuálnymi menami je možné považovať za podnikanie, kde daňovo-odvodové zaťaženie vie byť za určitých okolností značne priaznivejšie.

Problémy však môžu nastať, ak sa na zdaňovanie virtuálnych mien pozrieme detailnejšie. Ako sa vypočíta obstarávacia cena virtuálnej meny, ak ste počas kalendárneho roka uskutočnili niekoľko nákupov? Je to priemerná cena alebo sa aplikuje tzv. FIFO princíp (first in, first out)? Čo v prípade, ak takýchto transakcií uskutočňujete nespočetné množstvo, pričom však k reálnemu pripísaniu na Váš účet dôjde až po nejakom čase? A kedy vlastne vzniká zdaniteľný príjem? Okrem toho nemáme jasné odpovede aj na otázky ohľadom ťaženia virtuálnych mien. Je zhodnotenie virtuálnej meny, ktorú ťažíte dôvodom na jej zdanenie? A ktoré náklady si pri ťažbe môžete reálne uplatniť? Ako sa vypočíta základ dane, ak príslušná virtuálna mena nie je dôveryhodne oceniteľná vo fiat mene? Je možné virtuálne meny zatriediť ako dlhodobý nehmotný majetok a odpisovať? Sú transakcie s virtuálnymi menami predmetom DPH? Keďže pri virtuálnych menách existuje častokrát cezhraničný aspekt, ktorá krajina má vôbec právo tento príjem zdaňovať? A ako sa dá vyhnúť prípadnému dvojitému zdaneniu?

Okrem vyššie uvedených technických výziev, sú s virtuálnymi menami spojené aj rôzne praktické výzvy. Ak predmetná virtuálna mena nie je transparentne obchodovateľná, vedia vôbec daňové úrady efektívne získať údaje o potenciálnych ziskoch. Pri absencii globálnej platformy na automatickú výmenu informácií sa zdá byť totiž nepravdepodobné, že by slovenské orgány boli aktívne v zapájaní zmluvných partnerov na bilaterálnej báze s cieľom získať údaje o informáciách o zákazníckych účtoch z platforiem ako sú Coinbase, Kraken atď. Navyše, existencia decentralizovaných ústrední ako je EtherDelta bez správcu z tretej strany dokonca môže minimalizovať vôbec akúkoľvek možnosť získať informácie.

Daňová optimalizácia?

Keďže je možné považovať daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku pre príjmy z virtuálnych mien za nie veľmi priaznivé, zvyšuje to motiváciu hľadať spôsoby ako toto zaťaženie eliminovať.  Okrem legálnych spôsobov znížiť daňové zaťaženie však v súčasnosti existuje významné riziko, že virtuálne meny sú spojené s nelegálnou daňovou optimalizáciu. Dôvodom môže byť predovšetkým skutočnosť, že štát napriek určitým parciálnym snahám ešte nedokázal dostatočne uchopiť túto problematiku v celej svojej komplexnosti a tento praktický náskok môžu daňovníci zneužiť v rozpore s daňovými predpismi. Vzhľadom na dĺžku premlčacích dôb pri daňových trestných činoch sa tento pohľad môže zdať krátkozraký. Istú paralelu je možné nájsť v dlhodobej neefektívnosti štátov pri odtajovaní úžitkových vlastníkov pri rôznych offshore štruktúrach, čo je však dnes do významnej miery eliminované v oblasti daní napríklad prostredníctvom CRS reportingu.

Záverom

 V súvislosti s vyššie uvedeným ako aj v súvislosti s finančnou reguláciou alebo reguláciou prania špinavých peňazí je určite potrebné, aby štát neponechal aplikáciu práva na svojvoľné uplatňovanie akýchsi právnych, respektíve daňových princípov. To môže viesť k právnej neistote, arbitrárnosti a v neposlednom rade aj k nelegálnym javom ako sú daňové úniky,  pranie špinavých peňazí alebo sprenevera. Je potrebné sa vyhnúť kolapsom ako bol prípad Tezos, kde sa od investorov vyzbieralo vyše 200 mil. USD a následne kvôli nezhodám zakladateľov prestal existovať. Malo by byť teda prioritou štátu koordinovať reguláciu virtuálnych mien s odborníkmi a globálnymi partnermi, reagovať koncepčne a snažiť sa oblastiach, kde je to už dnes možné, predkladať minimálne ujasňujúce usmernenia.